pokušenie

19.

Viki

Ani som si nevšimla kedy si ku mne prisalo Sebastián. 

,,Všade som ťa hľadal, bál som sa o teba" povedal ale ja som sa na neho ani nepozrela.

,,Kto bola tá baba?" bez žiadneho tónu v hlase som sa ho spýtala.

,,Bola to moja bývala, Samanta." zobral mi tvar a otočil mi ju tak aby mi videl priamo do očí.

,,Aha" vtrhla som mu tvár s ruky a otočila sa naspať tam kde som sa pozerala pred tým.

,,Neboj sa," ozval sa, ,,nič som s ňou nerobil. Len som jej vysvetľoval nech už mi da pokoj, nechcel som jej to tam hovoriť pred všetkými tými ludmi. Spravila by tam scény."

,,O to mi nejde, ale-" odmlčala som sa, ,,žiarlila som" priznala som sa.

,,Neboj sa moja, si pre mňa jediná" povedal ale ja som sa stále pozerala do jazera, ,,a prečo ten smutný výraz na tvojej tvári?" spýtal sa.

,,Ja som len tak rozmýšľala, že keby ma vtedy nezachrániš tak by som bola teraz niekde dobitá a zlomená a prišlo mi to celé ľúto" v vtedy so ucítila ako mi steká horúca slza po líci.

,,Neboj sa, už ti neublíži. Sľubujem." povedal a utrel mi slzy. 

Pozrela som sa na neho a povedala: ,,milujem ťa" tak a je to konečne vonku. Konečne vie čo ku nemu cítim, aj keď viem že je to príliš skoro ale toto čo cítim je naozaj správne. 

,,Ja teba tiež láska" zobral mi hlavu do jeho rúk a dal mi bozk. Usmiala som sa a naše spojene dlane som položila na moje stehná. Užívala som si jeho prítomnosť , jeho vôňu, jeho teplo, jeho tlkot srdca. Nechcem o neho prísť. Nikdy! S ním som šťastná, slobodná a cítim sa milovaná. Chcem s ním ostať a cítiť sa v bezpečí. Dúfam že Alexis ma nikdy nenájde. 

Po asi pol hodine sedenia pri jazere sme sa rozhodli ísť už do vnútra. Išli sme do vnútra a v ruka v ruke sme sa na seba usmievali. Otvorili sme dvere a oblial  nás príjemne teplý vzduch. Vo vnútri bol počuť smiech zabávajúcich sa ľudí, štrngot pohárov a veselé pesničky na ktoré ľudia tancovali. Išli sme ku nášmu stolu a naliali sme si ďalší pohár vína. 

,,Tak? Ako sa bavíte?" Ozval sa Ouwenou hlas.

,,Dobre otec čo ty?" spýtal sa ho Sebastián.

,,Tiež fajn a ako ty Viki? Páči sa ti tu?" opýtal sa ma.

,,Áno" s úsmevom na tvári som prikývla.

,,Tak je fajn, ale teraz Sebastián. Tvojho babička sa chce s tebou porozprávať. Pod za ňou nech sa nesilí moc na tie jej kĺby." povedal a Sebastián sa pozrel na mňa.

,,Chod, ja to tu zvládnem" povedala som a obaja sme sa postavili zo stoličky.

,,Dobre láska dávaj pozor, nestrať sa" 

,,Neboj" dali sme si pusu a obaja sme sa vybrali iným smerom.

Cesta na záchod bola celkom dlhá keďže som nevedela kde je ale nejako sa mi podarilo naň trafiť. Umyla som si tvár a ruky a išla naspať. Otvorila som dvere a predo mnou stála ona. 

,,Ahoj"