pokušenie

10.

Zaspala som a zobudila sa až na druhý deň. Ráno som sa zobudila a hneď oproti mne sedel on......

Sedel tam Alexis plnej svojej kráse a a hladkal ma po stehne. Zo strachom v tvári som sa na neho pozerala.

,,Porušila si pravidlo."

Pomaly sa s rukou blížil k môjmu krku. Chytil ho a silno stlačil. Ja som len lapala po dyhu.

,,Sklamala si ma maličká." dopovedal a hodil ma na zem vedľa postele. Bolelo to.  Ležala som na zemi zo slzami v očiach. Prišiel ku mne a chytil ma za vlasy. 

,,Mne nikdy neutečieš." dopovedal a mňa stále držiaci za vlasy ma ťahal po zemi. 

,,Prosím dosť." povedala som cez slzy.

,,Dosť? Ušla si! Toto čo ti robím je ešte málo v porovnaní s tým čo si zaslúžiš!"

Povedal a hneď ako mi pustil vlasy ma otočil na chrbát a chytil mi ruky nad hlavu. Držal ich pevne. Ja som ležala na zemi a on na mne. Kopala som, bránila som sa, snažila som sa znovu utiecť, no nič nepomohlo. Rozopol si nohavice a aj s boxerkami si ich stiahol nad kolená. Mne len zdvihol sukňu šiat a na silu vyzliekol nohavičky. Zrazu som pocítila ako do mňa tvrdo vošiel až po koreň. Od bolesti som zakričala a plakala. Pohyboval sa fakt rýchlo.

,,Prosím už dosť." kričala som cez slzy. On sa na mňa len pozrel a uškrnul sa. Otočil si ma na brucho a znovu do mňa silno vošiel a pohyboval sa rýchlo. Asi po chvíli už konečne prestal. Pustil ma a niekam odišiel. Odišiel a mňa tam nechal ako štetku na ulici. Ležala som tam bez pohybu. Nedokázala som sa pohnúť. Ani neviem, ale zaspala som.

Zobudila som sa na posteli u Alexisa. Chcela som si sadnúť ale zabránilo mi v tom boľavé brucho.

,,Aha, maličká sa zobudila." povedal v otvorených dverách od kúpeľne. Ja som sa na neho pozrela zo slzami v očiach. 

,,Neplač maličká." povedal po  ceste ku mne. Sadol si na posteľ a ruku mi dal na líce. 

,,Keby neutečieš, toto všetko sa stať nemuselo. Teraz sa pekne pôjdeš osprchovať áno?" prikývla som hlavou na znak súhlasu a pomaly v kŕčoch v bruchu som odišla do kúpeľne. Keď som si v kúpeľne zbadala to čo mám na bruchu, znovu sa do mojich očí pustli slzy. Mala som tam škaredú modrinu. Nebola moc veľká, ale ani moc malá. V sprche som premýšľala o všetkom a zmierila sa s faktom že od Alexisa neutečiem. Tak či tak toto všetko sa nemuselo stať keby sa nepreťahujeme.

Osprchovaná som sa zabalila do uteráka a išla do izby.

Asi o mesiac:

,,Dnes sa koná ples." povedal nám Alexisov otec pri obede. 

,,Áno, viem otec. Tuším o šiestej že?" 

,,Áno ale už piatej vás čakám dolu." 

,,Dobre otec."

Obedovali sme asi hodinu, potom ma Alexis poslal do izby nech si oddýchnem. Ľahla som si do postele a zaspala som. Zobudila som sa asi o pol štvrtej a do izby práve prišiel Alexis.

Už by si sa mala ísť chystať." povedal mi otočený chrbtom ku mne. 

,,Ale ja nemám žiadne šaty." povedala som a on sa na mňa otočil a v rukách držal nejakú krabicu.

,,Pozri sa." prikázal.

Otvorila som ju....