pokušenie

13. Doktor

,, Počkaj" zastala som a pozerala sa ako sa ku mne bliži po schodoch Sebastian.

,,Ano?" opýtala som sa ho.

,,*To chceš teraz celý deň stráviť v izbe?"

,,Zvikla som si na to u Alexisa, prepáč" ospravedlnila som sa.

,,Neospravedlňuj sa , nemôžeš za to. To ja, ja som ti mal povedať pravidlá, prepáč nenapadlo mi to." Ospravedlňoval sa.

,,Nič sa nestalo" odsekla som.

,,No takže prvé pravidlo je že nemôžeš chodiť do otcovej pracovne ak si ťa tam sám nezavolá, je háklivý na svoje veci. Druhé pravidlo jej že..." nachvíľu sa zastavil, ,,vlastne žiadne nie sú, len toto jedno."

,,Čo?.." nechápavo som na neho pozrela, ,, takže žiadne pravidlo že nesmiem prekročiť prah domu ani nič iné?" spýtala som sa.

,,Nie. Kľudne môžeš ísť aj von ale budeš mať pri sebe ochranku" prekvapené som na jeho ostala zízať.

,,Takže môžem ísť kam chcem?"

,,Áno, ale vždy keď budeš chcieť niekam ísť musíš to oznámiť mne alebo otcovi aby sme o tebe vedeli." Nemôžem uveriť vlastným ušiam. Buď je to len na oko že je na mňa taký dobrý alebo je taký naozaj. Niečo mi hovory že jemu veriť môžem.

,, Ďakujem," poďakovala som mu a usmiala sa na neho. On mi úsmev opätoval, ,, dobre máš teraz pre mňa nejaký nápad, čo by som mohla ísť teraz robiť?" Spýtala som sa ho plná radosti.

,,No, vlastne nám a jeden nápad. Tu moc veľa veci pre teba nemám čiže ti dám ochranku a pôjdete nakupovať nejaké veci a potom prídete. V poriadku?" Celý čas co hovoril som sa usmievala ako slniečko na hnoji. Mala som konecme dobrý pocit.

,, A ty s nami nepôjdeš?" Zvedavo som sa ho spýtala.

,,Nie, mám ešte nejaké povinnosti co treba vybaviť ale neboj nájdem si čas na teba" žmurkol na mňa, cítila som ako naberám červenú farbu do líc.

,, dobre takže si môžem kúpiť čo len chcem?" Spýtala som sa.

,,Vlastne aj áno ale nie že sem prídeš Porsche" obaja sme sa zasmiali.

,,Neboj sa"

,,Vonku ťa už čaká SUV. Chlapy ťa zavezú do obchodu a ty si tam kúpiť čo potrebuješ."

,,Ďakujem" poďakovala som mu už neviem kolky krát za dnešok.

,,Za málo, no ale teraz už utekaj aby si si stihla všetko kúpiť" popohnal ma a ja som mu po ceste ešte raz poďakovala a nasadla do čierneho SUVečka.

V aute už sedeli traja ochrankári. Jeden šoféroval, druhý sedel na sedadle spolujazdca a tretí sedel so mnou vzadu.

,,Môžeme ísť." Povedal jeden z nich.

,,Inak ja som Matheo" povedal ten čas šoféroval a ďalší dvaja Patrik a Tobias. Matteo Mal čierne krátke vlasy a oči som si nevšimla, Patrik má hnedé vlasy a hnedé oči a Tobias hnedé vlasy a modré oči.

Do auta som si sadla spokojná že už konečne sedím po tom pól dni nakupovania. Kúpila som si potrebné veci ako spodné prádlo, tričká nohavice, dokonca aj plavky, len tak pre istotu. Po ceste domov sme sa zastavili ešte na zmrzline. Spomenula som si ako som ušla Alexisovi a on ma potom našiel a spravil to čo spravil. S premýšľania ma prerušil Patrik keď sa ma spýtal akú chcem pri príchuť.

,,Jahodovú a vanilkovú prosím" postarší muž mi naložil na kontút dva kopčeky a podal mi ju. Patrik zaplatil. Patrik je naozaj milý a veselý, namiesto Mathea a Tobiasa, tý sú chladný a ledva povedia jedno slovo. Ale to je asi len preto že Patrik je mladší ako oni a mám pocit že aj gay,  ale pravdupovediac na prvý pohľad vyzerá ako tvrdý môžu so  svalmi, ale potom keď už poznáš tak je veselý a priateľský.

V aute som dojedla zmrzlinu. Onedlho sme už boli v povediac mojom ďalšom domove. Vystúpila som a všetci traja ochrankári mi zobrali tašky. No, bolo ich veľa. Onin išli hore asi ich zaniesť do izby, ale mňa hneď po príchode do domu už čakala jedna sympatická pani.

,,Ahoj, ja som Vanesa Mitchellova, pracujem tu pre pána Santiaga už skoro 20 rokov" predstavila sa mi. Vyzerala na 40 a vo vlasoch by sa jej našiel aj nejaký ten šedivý vlások, ale inak to bola krásna brunetka zo zelenými očami. Postavu mala štíhlu.

,,Rada vás spoznávam, ja som Viktoria" ruku ktorú mi podala som jej opätovala sa jemne ju potriasla.

,,Prosím týkaj mi" poprosila ma a pustila mi ruku.

,,Dobre"

,,Sebastian ťa už čaká aj s doktorom v jednej izbe, prosím pod za mnou zavediem ťa tam," doktor? on mi zavolal doktora? to nemyslíš vážne.

Vanesa ma zaviedla do izby kde už čakal doktor so Sebastiánom.

,,Ďakujem Vanesa že ste ju sem priviedla, môžete odísť," usmial sa na ňu a ona odišla. Pohľad presmeroval na mňa a ja som sa celá roztriasla.

,,Ahoj, pod si sem sadnúť," ten zvláštny muž po 30 mi ukázal na posteľ. Vyzeral celkom sympaticky a pekne. Bolo vydno že sa o seba stará. Jeho pevne svaly obopínala biela košeľa zapravená do čiernych riflí. Čierne vlasy uhladene do zadu a čierne strnisko čo vyzeralo akoby sa len pred chvíľou oholil.

Pośuchla som ho a sadla si na posteľ.

,,Ja som William, som miestny doktor. Sebastián ma zavolal aby som ta vyšetril či aj v poriadku. Teraz ťa poprosím aby si zhlboka dýchala." Pýtal sa ma ročne otázky a robil rôzne vyšetrenia. Nakoniec s jeho kufríka vybral ihlu. Vytriešťali som na neho oči. Nemala som rada ihli. Mala som z nich strach už od mala. William si sadol a dotkol sa mi ruky. Ja som sebou cukla a ruku schovala za chrbát.

,,Neboj sa, nebude to boleť," nactavil mi jeho ruku aby som mu tu svoju podala ale ja som mu ju nedala a ostala na neho len ticho zízať, ,,prosím, je to potrebné. Ak chceš môže ťa držať Sebastiana." Sebastián okamžite prišiel a sadol si vedľa mňa. Zhlboka som sa nadýchla a ruku podala Williamovy. Druhu ruku som mala na stehnách. Sebastián mi svoju ponúkol no ja som sa na ňu len pozrela a svoju zaborila do postele keď som ucítila hnusnú pichľavú bolesť. Zavrela som oči a vzduchu som sa modlia aby už skončil.

,,Hotovo. Vidíš to, zvládla si to." Pochválil ma William a zalepil mi jemne krvácajúcu ranku ma mojej žile.

,,No a teraz keď už máme skoro všetko, ťa čaká ešte posledné vyšetrenie kde príde za tebou doktorka aby si sa necítila zle, " nechápavo som sa na neho pozerala, ,, príde za tebou gynekologyčka..."