16 and pregnant(FF-Zayn Malik)

t e n

Zayn

Len tak sedíme a rozprávame sa. Prešlo niekoľko hodín a ja raz za čas položím svoju ruku na jej bruško, či ma opäť niečo nekopne. Tak slabo, ale pritom silno. Ja to cítim, len ako mále zaklopkanie, ale to bábätko dá toho všetku svoju silu. Už teraz viem, že to bude silák. Alebo siláčka?

Candice

"Vieš, Candice, čoskoro nám bude pokračovať turné a ja budem musieť odísť..." Zayn preruší ticho touto vetou. Bolo mi jasné, že aj môj jediný kamarát raz aspoň na chvíľu odíde. Hlavne keď je to popová hviezda.

"Zayn, nerob si starosti. Veď sa nepoznáme tak dlho a okrem toho, je to tvoja práca, cestovať po svete a baviť ľudí." Smutne sa usmeje. Možno, že mu budem chýbať, aspoň trochu. Možno mu budem chýbať tak ako on mne.

"Veď vieš, že sa môžeš hocikedy ozvať, a aj ja ti budem volať a písať. Budem sa sem snažiť prísť počas nejakého voľného dňa," hovorí pritom, ako mi pomaly hladká chrbát. Je to príjemné a upokojujúce.

"Neblázni! Počas voľna choď za rodinkou, o mňa sa neboj!" vravela som so smiechom. Naozaj by prišiel najprv sem? To ma zahrialo pri srdci.

Zayn

Po dlhšej chvíli Candice zaspala na mojom ramene. Sledujem, ako sa jej pomaly dvíha hrudník pri tom ako dýcha. Samozrejme, že zaspala s rukou na brušku. Nechcem ju zobudiť a preto ju opatrne zosuniem z môjho ramena a položím jej hlavu na vankúš, ktorý je na gauči. Po schodoch sa dostanem na chodbu, kde je niekoľko dverí, tak otváram tie prvé, ktoré sú hneď Candice. Vidím izbu, ktorá je fialovej farby, je plná obrazov a kresieb. Beriem deku z postele a schádzam dole, aby som ju zakryl.

Poriadne ju zakryjem, od hlavy až po päty, aby jej nebola zima. Rukou ju pohladkám po vlasoch, akoby som ani nevnímal, čo robím. Trochu sa zamrvila, no nezobudila sa. Našťastie, už len to by chýbalo. Chvíľu ju pozorujem a keď som si istý, že už sa nezobudí, opatrne ju pobozkám na čelo. Pre niekoho by to možno nič neznamenalo, ale pre mňa je to viac, než si človek, ktorý je zaľúbený dokáže predstaviť. Naozaj som to práve priznal? To, že som zaľúbený? Sakra!

Moje myšlienky sa točia stále okolo Candice. Myslím na ňu, na jej dieťa. Bojím sa o nich. A myslím si, že ju milujem. Naozaj ju milujem. Je neskutočné, ako sa človek dokáže s niekým zblížiť len za mesiac. Je neskutočné, ako k nemu začne cítiť niečo tak intenzívne a trváce ako je láska. Dá sa to? Po tom všetkom, po tých skazených vzťahoch? Je dobré sa zaľúbiť? Čo keď sme len kamaráti a vždy aj budeme?

Predtým, ako zavriem dvere, z ktorých vychádzam, moje oči zostanú chvíľu trčať na Candice. Je tak sladká. To, ako tam leží, drží sa za bruško a odfukuje. Dokonca niekedy počuť slabé chrápanie, no myslím, že by som dal všetko za to, aby som tam teraz mohol ležať s ňou. Snívaj ďalej, Malik.

Candice

Keď sa zobudím uprostred noci, Zayn tu už nie je. Predtým, než odišiel, ma však zakryl dekou. Gesto, ktoré nikdy nespravila dokonca ani moja matka, spravil chlapec, ktorého poznám chvíľu. Naozaj chvíľu. Na mobile mi svieti SMSka, ktorá bola doručená už pred dvomi hodinami.

Od: Zayn

Zmena plánu. Odchádzame už zajtra. Budeš mi chýbať, ale vieš, čo som povedal. Prídem. Cmuk. -Zayn

Cmuk? Vážne mi práve poslal pusinku? Cítim, ako sa mi zo srdca rozlieva po celom tele teplo. Hneď na to cítim kopnutie môjho malého futbalistu. Aj ono to cíti. To teplo. Možno cíti aj tie motýliky poletujúce v brušku, ktoré sa tam s ním tlačia. Možno cíti aj to, že začínam k tomu mladému mužovi niečo cítiť.

Preboha, začínam niečo cítiť. Ako sa hovorí tej smiešnej veci, ktorou sú všetci pobláznení? Myslím, že láska. A myslím, že práve zasiahla aj mňa.