16 and pregnant(FF-Zayn Malik)

e p i l o g u e

Je mi ľúto, že vás niektorých sklamem, ale takto to musí byť, nemôže byť iný koniec 1. série :)

O tri mesiace neskôr

Candice

Svet, ako je tento, v ktorom spoločne žijeme, dýchame spoločný vzduch a nažívame spolu v jednej spoločnosti, sú ľudia ako som ja. Ľudia, ktorí síce milujú, ale dokážu zradiť. Dokážu zradiť ľudí, ktorých milovali, dokážu ich opustiť. Presne ako som ja zradila Zayna, presne ako som ho opustila.
Sedím na parapete okna a pozerám sa na ľudí, ktorí sa v tomto malom francúzskom mestečku náhlia od svojich rodín do práce, aby sa čím skôr z nej mohli vrátiť zase späť k nim. Scarlett spí v malej bielej postieľke v rohu izby a jemne chrápe. Pri každom pohľade na ňu si spomeniem aj na neho. Na Zayna. Srdce mi vždy a znovu pripomenie, že bolesť zo straty toho najlepšieho človeka ešte neprešla. A možno ani nikdy neprejde. Čo sú to tri mesiace? Nič. Je to ako jeden dlhý nádych. Veľmi dlhý. Tri mesiace ubehnú ako voda, ale na niektoré veci sa zabudnúť nedá dokonca ani za tri mesiace. V ruke držím pero, vďaka ktorému vkladám slová na papier.

Zayn,
píšem ti list, ktorý je už v poradí snáď desiaty. Mrzí ma, že si nahnevaný tak, že ti nestojím ani za jednu odpoveď. Mrzí ma, že si až tak nahnevaný, no chápem to. Ale ja to nevzdám, raz snáď odpíšeš. Ani tri mesiace nestačia na to, aby som zabudla na všetko okolo nás. Čo sme spolu zažili, na čom sme sa smiali a čo sme spolu zvládli. Zvládli sme spolu skoro všetko. Skoro. Nezvládli sme byť spolu. Ja som to nezvládla. Tak ako v predchádzajúcich listoch aj teraz ti napíšem, prečo...

Keď som list dopísala na bielu obálku s adresou a Zaynovým menom nalepím známku. Olizujem okraj obálky a rýchlo ju zatváram. Obúvam si šľapky a beriem malú Scarlett opatrne do kočíka, aby sa nezobudila. Vonku je krásne. A slnečno. Na oči si nasadzujem slnečné okuliare a vychádzam von. O pár minút už vchádzam do budovy pošty, kde podávam staršej panej za priehradkou obálku, ktorú následné posiela. Neposiela iba tak kus papiera zabalený v ďalšom kuse, ktorý ľudia nazývajú obálka. Posiela ďalší kúsok môjho srdca. Ďalší kúsok, ktorý mi možno bude chýbať, ale láska je to najdôležitejšie.
Bolesť si treba vytrpieť. John Green to dal na obal svojej knihy. Ale ako dlho bude trvať, kým si tú bolesť človek naozaj vytrpí? Mesiac? Rok? Celý život? Ako dlho budem trpieť len preto, aby som zachránila osobu, ktorú milujem? Ako dlho budem cítiť bolesť, ktorá je spôsobená láskou?

-----------------------------------
•Chcem sa Vám strašne poďakovať za to že ste čítali tento príbeh.

•Chcem sa Vám strašne moc poďakovať za komentáre a hviezdičky.

•Som strašne rada že sme dokázali 3,40+K a 490+ hviezdičiek.

•Samozrejme do komentárov môžte napísať Váš názor na celý príbeh.Aj kritiku :))

•Tak dúfam že sa Vám príbeh páčil.

ĎAKUJEM