16 and pregnant(FF-Zayn Malik)

t w e n t y

Zayn
V aute som sa ani neobťažoval zapnúť si pás. Niall si rýchlo sadol vedľa mňa a ťažko dýchal. Nohou som dupol na pedál a auto sa rozbehlo.
"Zayn, spomaľ." upozorňoval ma Niall. Ignoroval som ho a ďalej som jazdil londýnskymi ulicami stále vyššou rýchlosťou.
"Zayn, keď nespomalíš, zabiješ nás! A potom už nebude mať kto rozbiť tomu idiotovi hubu." Týmto ma presvedčil. Moja noha bola teraz na brzde, ktorú stláčala, aby sa auto spomalilo a išlo rovnakou rýchlosťou ako všetky ostatné. Nezabijem sa kvôli nejakému kreténovi. Michaelovu adresu som vedel už dávno, ešte z prvých stretnutí ,keď sa mi Candice zdôverila.
"Si si istý, že to chceš riešiť takto?" pýtal sa Niall. Jeho pravá ruka zvierala rám dverí, o ktoré sa opieral.
"Navrhuješ niečo iné a účinnejšie?" Moje hrubé obočie komicky vyskočilo.
"Áno." Niall sa hrabal v palubnej doske, kde hľadal balíček cukríkov, ktorý tam mám pre každý prípad. Človek nikdy nevie, kedy bude bez jedla.
"Počúvam." Naozaj ma zaujímalo čo tento írsky škriatok vymyslel.
"Proste kašli na to. Nahlás to na políciu." Zamrmlal. Polícia? Nie.
"Vieš, že to nie je môj štýl." Zasmejem sa, keď si rukou klepkám do volantu v rytme hudby, ktorá znie z rádia. Prekrúti očami a vytiahne si cukrík z balíčka, ktorý práve objavil. Čoskoro auto zastaví pred tými dverami, ktoré majú patriť jemu.
"Zayn, si si naozaj istý? Nechceš mať predsa problémy." Niall sa nespokojne pomrvil, keď som kľúče vytiahol zo zapaľovania.
"Niall, žiadne problémy nebudú. Proste mu dám jednu cez hubu a odídeme, dobre?" Neistý mojimi slovami sa ku mne otočil.
"Jednu? Len jednu?" Uznávam, možno viac.
"Budem sa krotiť. Teraz poď." Vystúpil z auta, zabuchol dvere a ja som zamkol moje čierne auto. Schody, ktoré viedli k dverám som prekonal dvomi veľkými skokmi a zabúchal som päsťou na dvere. Počul som vrzgot, ako sa niekto približoval k dverám. O pár sekúnd som videl ten nechutný plesnivý ksicht a mastné vlasy, ktoré patrili Michaelovi.
"Ale, hviezda ku mne prišla. Keby som to vedel, aj by som upratal." Rozkašľal sa nechutným smiechom a moje nechty sa zaryli do mojich dlaní.
"Môžeme ísť ďalej?" Prikývol, plný očakávaní, čo tu robím. Čo asi. Jeho úškrn z tváre mu nemizol, aj keď určite vedel, že už viem, čo spravil Candice. Nebál sa, ale to môžem zmeniť.
"Tak, čo ťa sem privádza?" Zavrel dvere a otočil sa ku mne s úsmevom. Moja ruka vyletela k jeho tvári, keď som ho udrel do sánky, za ktorú sa bolestne chytil. Potom som ho chytil za golier a hodil do kúta. Zaplatí za to, čo spravil.
Candice
Niekoľko mesiacov trápenia sa skončilo. Bruško sa mi zmenšilo, pretože malé dieťatko, ktoré v ňom bolo už je tu so mnou na svete. Zošúverená koža mi však vytvárala vrásky na čele. Oddýchnutú a šťastnú ma prišla skontrolovať sestrička.
"Prinesiem vám niečo?" pýtala sa.
"Nie, netreba. Len by som chcela vidieť malú." Usmiala som sa, keď prikývla a odišla z izby. Po pár minútach ju priniesla zabalenú v prikrývke.
"Nechám vás tu." Potichu zavrela dvere a ja som si začala poriadne obzerať svoju malú Scarlett Ameliu. Trošku som ju pošteklila pričom otvorila ústočká a vyprskla na mňa sliny.
"No fuj, Scarlett." Ešte viac sa zasmiala a ja s ňou. Rukou som jej prešla po líčku a celý čas som sa na ňu usmievala. Jej malá rúčka, ktorá bola sotva pätina z mojej, sa zdvihla a priložila ju k mojím prsiam. Presne na miesto, kde mám srdce. Akoby mi chcela povedať, že ma miluje.
Pred pár mesiacmi
"Prosím? Ty si tehotná?" Zahučala moja dokonalá matka. Naozaj dokonalá. Hoci sme boli len doma, jej telo bolo oblečené v slušných a do spoločnosti vhodných šiat červenej farby a krk jej zdobil obrovský diamantový náhrdelník. Jej dokonalá manikúra sa zaťala spolu s prstami do pästí.
"Ako sa to stalo?" spýtal sa otec. Mám mu povedať pravdu a skaziť ten dokonalý ideál môjho vzťahu s Michaelom? Mám mu povedať, ako to bolo? Slzy sa mi nahrnuli do očí, ale skôr než som mohla niečo vysloviť, moja matka začala kričať.
"Ako sa to stalo? To myslíš vážne? Ako asi? Naša sotva šestnásťročná dcéra je malá šľapka, ktorá dá hocikomu a ani nepoužijem ochranu!" Moja matka prešla okolo skrinky do ktorej vrazila päsť až sa jej vzácna čínska váza rozbila.
"Sakra!" Otec prišiel k nej a pomáhal jej zbierať opatrne črepy. Ja som iba stála a sledovala, čo robia. Mama sa zdvihla a prešla okolo mňa. Jej oči sa zabodli do mojich a chceli ma prepichnúť.
"Zničila si mi život, keď som ťa porodila a bola som ešte mladá! Teraz ho to dieťa zničí tebe!" Do ruky mi vrazila najväčší črep z jej vázy a odišla. Otec sa na ňu pozeral, prešiel okolo mňa. Nepozrel sa na mňa a nič nepovedal.
"Tati, počkaj." Moje slová ho zastavili. Otočil sa o 180 stupňov pričom si upravoval rukávy košele, ktoré mal vyhrnuté kvôli zbieraniu črepov tej drahej vázy.
"Nie je to tak, ako si myslíš." Chcela som mu to vysvetliť, ale jeho tvrdý pohľad, ktorý proti mne ešte nikdy nepoužil mi v tom zabránil.
"Nič nehovor, Candice. Ale ja ti niečo poviem." Zhlboka sa nadýchol a rukou si prešiel cez tvár.
"Sklamala si ma. Ale vždy budeš moja dcéra." Snažil sa vytvoriť aspoň mierny úsmev na jeho tvári, ale nakoniec to bol nepodarený úškľabok.
V hlave sa mi ozývali matkine slová. Je malá šľapka. Malá šľapka.
Smutne som sa usmiala, keď mi po tvári skĺzla slza. Scarlettina malá rúčka zostala na mieste, kde mi bilo srdce.
"Aj ja ťa ľúbim." Na čelo som jej vtisla bozk, na čo sa nádherné detsky zasmiala. Sklamala som, bola som šľapka. Tak mi to povedali rodičia. Teraz budem však úžasná matka a oni svoje slová oľutujú.
Zayn
"Zayn, prestaň! Zabiješ ho!" Niall sa ma snažil odtrhnúť od Michaela, ktorý skučal v kúte a držal sa za brucho. Z nosa mu tiekla krv, hlava sa mu už prevracala dozadu a na čele mal už niekoľko modrín, ktoré sa mu veľmi rýchlo sfarbili. To mi však nezabránilo pokračovať ďalej.
"Zayn, do riti, prestaň!" Niall ma na silu odtiahol a ja som si ruky, ktoré boli od Michaelovej krvi utrel do nohavíc. Zvíjal sa v kúte a dokonca by som povedal, že sa rozplakal. Socka.
"Nechal som sa uniesť, prepáč." Zaškeril som sa na Nialla, keď som kútikom oka stále pozoroval bezbranného Michaela.
"Nechal si sa uniesť? Vážne? Odchádzame!" Keď sa Niall naserie, nie je dobré ho rozčuľovať. A tak sa z tohto malého blondiaka stal zlý ujo, ktorý ma desil a preto som radšej prikývol. Otvoril vchodové dvere, ale predtým než som odišiel som si ešte kľakol k Michaelovi.
"Pamätaj si, že keď jej znovu ublížiš, ublížim ti ja toľkokrát, kým už nebudeš vládať robiť tú najjednoduchšiu vec. Kým už nebudeš vládať ani dýchať. Do vtedy ťa budem mučiť a týrať, až ti vrátim všetko, čo si jej spravil." Jeho oči skrývali strach, ktorý však vyšiel na povrch. Zdvihol som sa a kopol do neho, akoby nebol nič viac, len vrece zemiakov. Nebol nič viac, bol oveľa menej.
"To si si nemohol odpustiť, však?" Niallov prísny hlas ku mne doľahol, keď som zabuchol dvere.
"Nie, nemohol. Udrel ženu! Tehotnú ženu!" Nechcel so vybuchnúť a už vôbec nie na Nialla, lenže moja povaha výbušného chlapca sa nedala len tak potlačiť. Našťastie mu zazvonil mobil, takže nemal šancu hádať sa so mnou. Čakal som, kým nastúpi do auta, aj keď som mal sto chutí odísť bez neho.
"Ty by si ho kvôli nej aj zabil, však?" Jeho otázka ma prekvapila, no odpoveď som vedel.
"Áno, pravdepodobne by som toho bol schopný. Milujem ju a nestrpím, keď jej niekto ubližuje. Alebo malej Scarlett." Nebol by som toho schopný pravdepodobne, ale určite. Láska je vraj slepá, ale činy, ktoré sme ochotní urobiť kvôli láske sú potom neviditeľné. Tak sme všetci zaslepení láskou. Až tak moc.