16 and pregnant(FF-Zayn Malik)

n i n e t e e n

Zayn
Jeho výraz tváre sa zmenil. Jeho jemný úsmev, ktorý doteraz zdobil jeho tvár sa roztiahol od ucha k uchu.
"Candice je takisto v poriadku. Čoskoro by sa mala prebudiť," povedal a ja som si zhlboka vydýchol. Je v poriadku. Aj ona, aj Scarlett.
"Kedy ich môžem vidieť?" pýtal som sa nedočkavo.
"Sestrička by mala mať dievčatko čoskoro pripravené a umyté. Takže za pár minút ju môžete vidieť. No a Candice sa musí najprv prebudiť a potom tam na chvíľu môžete ísť."
"Je malá v poriadku?" Predčasne narodené dieťa môže mať kopu problémov. Kým som sedel v čakárni, svoj čas som venoval čítaniu desivých článkov na internete, ktoré ma absolútne znepokojili.
"Áno. Je v poriadku. Nemusí ísť ani do inkubátora, pretože jej telíčko je vyvinuté a má primeranú hmotnosť." Pousmial som sa. Je zdravá. A nažive. Obidve sú.
"Máte vybraté meno?"
"O tom ja nerozhodujem. Candice ho musí oficiálne vybrať." Som si istý, že to však bude Scarlett. Už teraz si predstavujem, ako bude robiť prvé kroky, bľabotať prvé slovíčka a chodiť na šerblík. A pritom všetko budem aj ja. Doktor odišiel a ja som s Niallom stále čakal v čakárni. Už mi tie minúty, od kedy odišiel doktor, prišli ako hodiny. Akoby na zavolanie sa prirútila sestrička.
"Slečna Manning sa prebrala. Môžete ísť na chvíľu za ňou." Vyšvihol som sa zo stoličky, až som sa čudoval, že sa neprekotila. Niall sa na mňa rýchlo obrátil.
"Počkám tu." Kývol som hlavou a rýchlym krokom nasledoval sestričku. Ukázala na biele dvere s číslom 37B, do ktorých som mal ísť. Nádych, výdych. Pomaly som stlačil kľučku, vďaka čomu sa následne otvorili dvere. Candice zdvihla hlavu od malého dieťatka, ktoré držala a jemne sa usmiala. Ležala na posteli, vlasy mala celé spotené a zalepené, pod očami sa jej vytvárali kruhy, ale nikdy nebola krajšia. V rukách držala malé dievčatko zabalené do bielej prikrývky, z ktorej jej vykukovala len hlavička. Podišiel som bližšie k posteli.
"Je nádherná." Prudko som vydýchol, keď som uvidel jej detskú tváričku. Jej ružové, plné líčka, hnedé oči a troška vlasov, ktoré mala na hlave, z nej robili dokonalé dieťa.
"Tak, ako ty." Pomaly som sa nahol ku Candice a opatrne som jej vtisol pery na čelo. Usmiala sa a silnejšie zovrela malú v perinke.
"Chceš ju na chvíľu na ruky?" spýtala sa. Nebol som si istý. Je taká malá a krehká. Nikdy som nedržal novorodeniatko. Tak to bude premiéra, Malik. Prikývol som a zahryzol som si do pery. Opatrne mi ju podávala do rúk, keď som z nich vytvoril kolísku. Malá Scarlett bola v mojich rukách a ja som sa stratil v jej nádherných karamelových očiach. Roztiahla svoje pery do úsmevu, ktorý nemal žiadne zúbky a ja som sa vďaka tomu rozosmial. Jemne som ju pohladil po tvári a očami zablúdil ku Candice, ktorá nás s láskou sledovala.
"Je očarujúca. Naozaj." Takéto dieťa som vždy chcel. Síce nie je moje, ale cítim akoby bolo. Do izby vstúpila sestrička.
"Ako sa cítite?" pýtala sa Candice. V rukách držala dosku s papiermi, do ktorých niečo písala.
"Som vyčerpaná. Unavená, ale som šťastná." Candicine oči zase našli malú Scarlett a opäť sa usmiala. Miluje ju.
"Nebojte sa, čoskoro budete môcť opäť spať. Len treba vyplniť nejaké papiere." Prikývla, zatiaľ čo ja som malú ďalej hojdal.
"Ako sa bude volať vaše dieťa?" Candice sa ani netvárila, že rozmýšľa.
"Scarlett. Scarlett Amelia Manning." Doktorka zapísala meno do papierov. Scarlett Amelia. Nádherné meno pre nádherné dievča.
"Meno otca?" Videl som ako Candice zamrzla. Rozmýšľala, čo má povedať a či má vôbec niečo povedať. Sestrička nechápavo zúžila oči, snažila sa zistiť, prečo Candice nič nehovorí.
"Zayn Malik. Ja som otec." Vyhŕkol som skôr, ako stihla sestrička zopakovať otázku. Moje meno oficiálne zapísala do rodného listu malej Scarlett. Candice sa nechápavo na mňa pozrela, ale nič nehovorila. Sestrička mala pár otázok, ktoré som prestal vnímať, keď som si uvedomil, že Scarlett Amelia je aj moje dieťa. Teraz už je.
"Pán Malik, máte posledných desať minút. Slečna Manning si musí oddýchnuť." Zatvorila dvere a nechala nás samých.
"Prečo si povedal, že si otec Scarlett?" pýtala sa Candice. Mračila sa. Ale prečo sa mračila?
"Možno nie som jej naozajstný a biologický otec, ale keď som s tebou, zahŕňa to aj starostlivosť o ňu. A vieš, že ja ju budem ľúbiť ako vlastnú." Ďalej sledovala ako mi Scarlett zaspáva v náručí. Je tak krásna.
"Ja viem, ale tak som to nemyslela. Teraz si v podstate mladý otecko." Som mladý, slávny otecko. Spevák, ktorý má už aj dieťa.
"Vieš, Candice. Mne to dieťa nič nezoberie. Len mi dá. A je oveľa lepšie, keď tam bude napísané nejaké meno, akoby tam mala byť prázdna kolónka, akoby si nevedela, kto je otec." A potom by prišli tie reči, ktoré si už zažila. Suka, štetka, krava. Presne tomu som sa chcel vyhnúť.
"Máš pravdu. Ďakujem ti. Za všetko." To ďakujem nebolo len za to, že som ju sem priviezol. Presne som vedel, za čo to bolo. Za to, že som bol pri nej, keď to potrebovala, bol som jej kamarát, človek, ktorému mohla dôverovať. A teraz som bol aj otec jej dieťaťa.
"Candice." Oslovil som ju.
"Čo sa stalo?" Prudko sa nadýchla a prešla si rukou po tvári.
"Nechcem to teraz riešiť."
"Je to dôležité, Candice. Spravil to ten hajzel?" Vedela, na koho narážam, no nič nepovedala.
"Candice, spravil to Michael?" Jej hlava som pohla smerom dopredu a dozadu na znak súhlasu. Keby že nedržím malú Scarlett, asi by som niečo rozbil.
"Už musíte ísť, pán Malik." Sestričkina hlava sa objavila vo dverách, keď sa ma snažila slušne vyhodiť. Prišla ku mne a nastavila ruky. Opatrne som jej podal Scarlett, ktorá sa trošku pomrvila.
"Slečna Manning. Teraz ju dáme k ostatným bábätkám. Ale keď sa prebudíte, prinesieme vám ju a prediskutujeme váš pobyt v nemocnici." Usmiala sa a pomaly odchádzala. Moje, aj oči Candice boli stále na malej.
"Vieš, Candice..." Prerušila ma svojimi slovami.
"Zayn, potom sa porozprávame. Teraz som unavená a všetko ma bolí." Chápem ju. Priblížil som sa k nej a opäť jej vtisol bozk na čelo a pohladil ju po líci.
"Ľúbim ťa," zašepkal som a vydal sa na odchod. Predtým, než som zavrel dvere, som počul, ako Candice zakričala: "Aj ja teba!"
Ľúbi ma a ja ju. Teoreticky, máme spolu dieťa. Je to moja priateľka. A moju priateľku nikto nebude fackať, alebo jej ubližovať.
"Čo je Zayn, čo sa deje?" Niall ma pobúchal po ramene, aby som sa prebral z tranzu.
"Ideme za Michaelom. Rozbijem mu hubu, bastardovi." Odpľul som si na zem, keď som vytiahol škatuľku cigariet, jednu si vložil do úst, zapálil ju a ten úžasný dym vtiahol do seba. Fajčil som už len keď som mal nervy. A toto bolo, sakra nervy ako nikdy. Niall za mnou sotva stíhal a snažil sa ma upokojiť, no nič nepomáhalo.