Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
❤️Liked by redbullracing and 29 080 others
juri_vips Doletel som v poriadku, teraz aby prešlo aj ostatné ako má🧐
zobraziť ďalších 309 komentárov
juri.vips Kde, čo a ako? Potrebujeme vedieť viac 🤔
maxfewtrell Mám sa pýtať?
raffaellaalencarb Všetko sa v tvoj prospech obráti 😘
—————————
Prechádzam sa mestom, ktoré je ponorené do farebného lístia, ktoré hrá všetkými farbami. Jeseň a leto sú moje ročné obdobia, ktoré obľubujem zo všetkého najviac. Cez leto sa kvety prebudili k životu, začnú rozvoniavať tento zlý svet a na jeseň, všetky stromy zo seba zhadzujú svoje majestátne koruny, ktoré sú sfarbené do všetkých farieb. Pohľad na farebné lístie ma fascinuje. Milujem sedieť na lavičke a prizerať sa ako sa svet mení. Zo života prechádzame do zimy. Všetko sa deje veľmi pomaly ale cez to všetko mi to príde ako lusknutím prstov.
"Naša zamyslená Victoria." hlas pri mne ma donúti otočiť sa od výhľadu, ktorý mi toto miesto naskytovalo. Žlto sfarbené listy pomaly dopadajú na zem, na ktorej sa kopia. Zubaté slnko ma hreje na pokožke ale nie dostatočne, preto mám na sebe viac vrstiev. Ľudia chodia naobliekaný, neužívajú si kľudný moment.
"Prepáč úplne som stratila pojem o čase." usmejem sa na otca, ktorý sa posadí vedľa mňa. Podá mi moje karamelové latté, z ktorého si odpijem a znovu sa môj pohľad umiestni na krásu prírody.
"Viem, že o tom nerada počuješ a asi sa o tom ani rozprávať nechceš ale - " začne no moja ruka, ktorá vystrelí nahor ho umlčí.
"Nepôjdem tam." pevne mi odpoviem, skôr akoby sa ma niečo spýtal či mi oznamoval. Viem dobre čo chce povedať, rozprávame sa o tom už niekoľko týždňov a moja odpoveď sa stále nezmenila.
"Victoria ide o to - "
"Mňa nezaujíma o čo ide otec. Nechcem tam ísť." zakrútim hlavou do nesúhlasného gesta. Opatrne položí ruku na tú moju, ktorá si ležérne odpočívala na kolene.
"Potešilo by ho to, kedy ťa tam v tento deň videl. Veľmi by ho to posilnilo." opatrne prehovorí načo zatvorím oči. Otec sa ma snaží presvedčiť už dva dlhé týždne, moja odpoveď je stále rovnaká.
"Musí to zvládnuť sám. Je predsa tvoj syn, on to dá aj bezo mňa." odvrknem.
"Pohádali ste sa, ale to neznamená, že sa svet. Nemôžete byť na seba takýto. Musíte sa podporovať a - "
"Jasné." odvetím ironicky. Postavím sa a pozriem sa mu do očí. "Tak ako on podporoval mňa keď som mala výstavu? Ako prišiel na môj maturitný ples? Ako sa na mňa vykašlal zakaždým keď som ho ja potrebovala? Počkať, vlastne nie, on môže neprísť na moje akcie ale ja musím vždy stáť po jeho boku čo? Lebo som predsa jeho sestra, tá ktorú chce mať pod kontrolou." rozhodím rukami do vzduchu. Hnevu som nedovoľovala prebrať kontrolu, inak by nastal výbuch časovanej bomby a to nik nechcel zažiť. som v tomto ešte horšie ako všetci v našej rodiny, zjavne som to podedila od všetkých.
