———————————
Jüri
Mohol som byť s Victoriu necelé tri dni. V stredu na obed som už musel byť v Monaku nastúpený ako panáčik a tváriť sa, že sa nič nestalo. Lenže ono sa stalo a ja som bol zlomený, zdrvený, unavený, smutný a k tomu všetkému sám. Chcel som byť s ňou, držať ju v náručí a prežívať tieto zlé momenty, ktoré nám život nadelil spolu s ňou. No nie musel som odcestovať sem, na ďalší závodný víkend po boku jej brata a môjho tímu. Ten sa tváril, že každou chvíľou niekoho zožerie za živa. Nechýbalo veľa. Stačilo aby niekto niečo zlé povedal a on by vybuchol ako časovaná bomba.
"Zariadil som vám aby ste na konferencií sedeli spolu dobre? Ak by prišli nevhodné otázky, slušne ich odmietnite a odbočte na inú tému." informoval nás Christian, ktorý síce našu situáciu chápal ale závodný víkend je závodný víkend a ten sa musí odjazdiť aj keby hlavy sekali.
"Nech položia jebnutú otázku a ja im jebnuto odpoviem." zavrčí nepríjemne Max. Ten neustále kontroluje telefón. Ja som bol na tom rovnako ako ona. Victoria sa nám stále neozvala. Mala odcestovať dnes do Švajčiarska spolu s Melissou na rehabilitačný pobyt. Taký ktorý jej má pomôcť vysporiadať sa zo všetkým pričom ja hneď v nedeľu spolu s Maxom letíme za ňou. Už teraz som sa videl v lietadle, na ceste k nej.
"Max." varovne na neho pozrie šéf tímu. Položí mu ruku na rameno a pozrie sa mu hlboko do očí. "Ja chápem, že vaša strata je veľká a bolestivá, ale musíte sa držať na uzde, dobre? Kvôli sebe, Victorií ale aj tímu. Ten je teraz na poslednom mieste ale ona potrebuje kľud. Vidieť video z vašej konferencie kde sa hádate by nebolo pre ňu dobré. Čo potrebujete je zachovať kľud." Max pomaly na neho pozerá až pomaly prikývne. Vieme obaja, že pre Victoriu by sme urobili aj prvé a posledné a preto sa držať na uzde bude síce ťažké ale nie nesplniteľné.
"Držte sa tam." popoženie nás ku dverám, ktoré sa otvoria a my dvaja vojdeme dnu. Usadíme sa na svoje miesta, zoberieme zo zeme mikrofóny a očami prebehnem po miestnosti.
V rukách stískam rukoväť mikrofónu, pozerám sa na neurčitý bod, počúvajúc len na pól ucha. Odpovedám na otázky čo sa týkajú našej práce. Sebavedomo odpovedám na otázky ohľadom nadchádzajúceho víkendu. Veril som nám, že to zvládneme, budeme znovu v top trojke. Nepochyboval som o našich monopostoch. Tento rok sú to hotové monštrá.
Všetko išlo hladko, odpočítaval som posledné minúty ku koncu. Doslovne som hypnotizoval hodiny na druhej strane miestnosti aby sa ich ručička pohla dopredu a ja som sa mohol postaviť a odísť.
"Videli ste ten nový príspevok?" spýta sa do ticha jedna reportérka a ja stuhnem.
"Aký príspevok?" spýta sa Max zaujato.
"Ten čo pridala Raffaella, ex priateľka tu vášho tímového kolegu a súčasného priateľa vašej sestry." ukáže na mňa načo ja ako sedím sa napnem, ramená sa mi zrovnajú a dych sa mi zrýchli.
"Budem citovať." pozrie sa do telefónu, ktorý si dá pred tvár a začne čítať. "Jüri nie je také neviniatko ako sa zdá. Podviedol ma, nabúchal inú ženu ale ako vidíte potratila decko, skôr ako sa stihlo vyvinúť. Karma ja zdarma Vips." telefón dá dole a ja ju už cez zahmlené oči ani nevidím. Srdce mi ide vyskočiť z hrude, hnev mi pulzuje žilami až sa prudko postavím na nohy, púšťajúc mikrofón na zem.
"Sme tu na konferencií, ktorá sa ma týkať našej práce a nasledujúceho víkendu. Na osobné veci neodpovedáme!" zavrčí do mikrofónu Max, ktorý sa medzitým postaví a položí mi ruku na rameno. "Kľud Jüri, snažia sa ťa vyprovokovať. Poradíme si s tou osobou neskôr." šepne mi potichu do ucha tak aby nás nikto nepočul.
