—————————
Kilo make-upu som musela Jürimu natrieť na tvár aby sme zamaskovali Maxove vybláznenie sa na ňom. Trvalo mi to pár minút, medzi ktorými sa Jüri sťažoval, že to nevydrží a on nechce žiadny make-up na tvári. Bol horší ako malé decko, ktoré nedokáže obsedieť na jednom mieste viac ako päť minút. Hneď som si na to spomenula, s kým čakám to dieťa a zaprisahala sa, že keď bude ako on tak vyskočím balkónom. Znášam ho teraz a potom ešte aj jeho malú kópiu? Si vlastnú smrť môžem podpísať.
I keď ešte nie je nič na sto percent potvrdené, cítila som, že vo mne rastie nový život. Vraj to ženy dokážu vycítiť a ja som k nim patrila. Som si na tisíc percent istá, že v utorok ráno keď prídem k doktorovi tak mi tehotenstvo potvrdí. Dám ruku do ohňa na to.
"Budeš tu na Jüriho zazerať akoby ti zožral večeru, ktorú ti ešte ani nedoniesli alebo sa na mňa konečne pozrieš a necháš ma to vysvetliť?" spýtam sa Maxa, ktorý sedí naproti mne a Jürim. Svoju pozornosť venuje len chlapovi sediacemu vedľa mňa, totálne ma ignorujúc.
"Nemám sa o čom s vami rozprávať." zamrmle ako oduté decko. Pred očami sa mi zjaví jeho obraz z minulosti. Decko s lícami ako škrečok, večne nasratý. Tak isto sa tváril aj teraz. Chýbali mu síce jeho chubby líca ale tie som si vedela živo predstaviť a domyslieť.
"Ale máš a prestaň sa tu tváriť ako naduté decko, ktorému sme zobrali lízanku." potichu na neho šteknem. Táto jeho odutá nálada ma prestávala baviť.
Jeho hlava sa otočila na mňa, prepaľoval ma pohľadom až ma mrazilo v kostiach. Ešte v živote sa na mňa takto nepozrel. Aj keď som mu rozbila trofej z prvých závodov.
"Jediné po čom som ťa žiadal bolo aby si sa držala od neho čo najďalej a čo ty urobíš? No vletíš mu do postele hneď ako to je možné. Ako sa mám asi tváriť Victoria Jane Verstappen? Mám tu skákať dva metre do výšky radosťou? Och aby som nezabudol.. aby toho nebolo málo dozviem sa, že s ním čakáš decko? Áno to už je na skurvenú whiskey, podotýkam tak na štyri fľaše aby som zabudol, že sa niečo také vôbec stalo." hovorí potichu ale mrazivo kľudným až ku koncu ironickým hlasom. Toto je Max, ktorého poznám, keď je nahnevaný. Okrem toho, že má agresívnu stránku, ktorú rád ukazuje päsťami, potom tu je táto kedy vie hovoriť aj s ľadovým kľudom a to vás vystraší ešte viac. Na mňa si nedovolí kričať, ale rád mi venuje jeho ľadový kľud.
"Max Emilian Verstappen veľmi rada ťa uvediem na pravú mieru! Ty nemusíš robiť nič ani skákať dva metre do výšky lebo ťa môže byť hovno potom čo ja s kým robím! Kľudne ti tie whiskey kúpim ak po nich túžiš ale nič sa na tom nezmení! Čakám dieťa, myslíš si, že ja som do toho šla s tým, že chcem otehotnieť a teraz byť ako veľryba? Mýliš sa, nič z toho som nechcela ale prijala som realitu aká je!
To čo sa stalo medzi mnou a Jürim nebola chyba. Vieš prečo? Prečože keď ťa to k niekomu ťahá tak sa neovládaš a urobíš aj tie najhlúpejšie chyby. Spravila som ju. Určite neľutujem toho, že som ťa neposlúchla. Ľutujem toho, že som tak učinila keď mal vzťah a priateľku. To odo mňa nebolo správne, to si uvedomujem. Avšak nebolo to len moje rozhodnutie, on ho učinil tiež a obaja znášame následky. Daj si dve a dve v tej tvojej palici a uvedom si, že tu sedí. Nenechal ma v tom samú aj keď mohol. Mal by si si ho vážiť a nie sa k nemu správať ako k vyhnancovi."
Jeho znudený a znechutený výraz v tvári mi len potvrdil, že to sním také ľahké nebude. Môj brat je tvrdohlavý, zbytočne a nedá si v ničom povedať. Má svoju pravdu a ťažko si priznáva, že sa mýlil.
"Mám sa mu klaňať, že od teba neodišiel? Keby tak urobil už by sa nepostavil z tej zeme." uškrnie sa provokačne nad čím pretočím očami.
"Chováš sa ako sopľavé decko Maximus!" zavrčím na neho potichu. "Sme dospelí ľudia a všetko ako dospelí ľudia vyriešime."
