Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
"Prechádzka trate s tímom. Nemôžem sa dočkať prvých tréningov 💯"
Na príbeh odpovedal:
raffaellaalencarb
"Je mi to tak ľúto, že v tento tvoj veľký deň nebudem s tebou 🥺"
redbullracing
"Sme v tom spolu. Poďme už do toho 👏
————————
Jüri
Dnes je ten deň, na ktorý som čakal celý život. O ktorom som sníval už ako malé dieťa, predstavoval som si ako tento deň bude vyzerať. Diametrálne sa odlišoval od mojich predstáv ale samozrejme k lepšiemu. Adrenalín pretekal mojimi žilami, bolo to ako energia ktorá ma dobíja a ženie vpred. Tešil som sa na moment, kedy nasadnem do svojho stroja, zapnem motor a budem len ja, monopost a trať. Nič iné nebude existovať, naplno sa vrútim na trať a nechám tam všetko.
Celý proces formuly jeden je odlišný od tých predchádzajúcich. Aj tam som musel pracovať na sebe ale tu je to o tisíckrát náročnejšie, o to si to ale človek viac užíva. Človek musí milovať svoju prácu aby kvôli nej pretrpel to čo všetko ja. Mediálne povinnosti sú najhorším z toho celého. Mohol som si to vyskúšať na tvrdo vo štvrtok a veru, nie je to med lízať. Tobôž nie keď sa stále niekto do mňa naváža, že som mladý a neskúsený. Vnútorne ma ide roztrhať, navonok sa tvárim ako kľudas odpovedám s úsmevom na perách.
Prvé tréningy neboli vôbec podľa mojich predstáv. Nastavovanie monopostu mi dalo zabrať, nedokázal som sa s ním vžiť na tejto trati. Piate miesto nie je zlé, ale na Redbull nie dobré. Potrebujeme, ja chcem byť na vrchu nie dole.
Večer som po večeri premýšľala. Ležal som na posteli, ruky som mal pod hlavou a pozeral som sa na plafón. V mojej hlave sa zobrazovala trať, nohami som stláčal ako keď brzdím a pridávam plyn. Predstavoval som si ako jazdím, čo urobiť lepšie aby som nespomaľoval ale zrýchľoval. Nevedel som čo urobiť lepšie, nedokázal som na to prísť. Podľa štatistík išlo všetko ako malo, len som bol pomalší ako Max. Som si vedomý toho, že tím ma bude mať za dvojku, tímovou jednotkou je Max, ale chcem byť za ním, nie pár miest pod ním. To nikdy nebol môj cieľ, spackať všetko hneď v prvé závody.
Postavím sa z postele, na ktorej už nedokážem viac ležať. Prehodím si cez seba tričko a vyjdem z izby. Schodmi idem dole, mieriac na jeden zo spoločných balkónov pre ubytovaných. Z neho je výhľad neskutočný. Nočný Bahrajn stojí za to, preto dúfam, že mi výhľad pomôže upokojiť sa, vyčistiť si hlavu. Zdolám posledné schody dole. Pri pohľade na balkón sa zastavím v pohybe. Niekto tam je. Už sa otáčam na pate ale vzlyk, ženský, ma prinúti ostať stáť. Pozriem sa na osobu lepšie, aj cez to malé osvetlenie ju spoznám.
