Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
❤️Liked by vips_fans and 432 780 others
juri_vips Po prílete do Jeddah hneď prvý tréning, ktorý ma nabudil. Tento víkend bude mocný 💯
zobraziť ďalších 10 890 komentárov
vips_fans Prečo musí mať priateľku? Prečoooo 🥺🤤
raffaellaalencarb Môj 😍
f1_fans Tento víkend bude lepší ako ten prechádzajúci 💪
—————————
Jeddah miesto kde som s bratom a jeho tímom ešte nebola. On tu pretekal už minulý rok, ale toho závodu som sa ja nezúčastnila. Tento rok som tu, s Maxom sme prileteli už v stredu ráno, aby sme si užili deň voľna, keďže vo štvrtok ho čakajú mediálne a iné povinnosti. Celý deň sme prakticky strávili spolu. Išli sme na obed do miestnej reštaurácie, spoločne sme objavovali krásy mesta ako aj pláž pri okruhu. Okolo tretej sme sa dostali na hotel, s tým, že môj brat musel ísť na izbu a cez notebook mal dohovorený jeden rozhovor.
Vedela som, že minimálne dve hodiny bude mimo, preto som sa rozhodla vrátiť sa na pláž, kde sme boli spolu. Ľudí tu bolo pomerne málo, na to, že je teplo, ale cez pracovný deň sa nedá čakať preplnenie pláže.
Prechádzam plážou, pozerám sa na more, ktoré ma uchvacuje zakaždým keď som pri ňom. Ostanem stáť na jednom mieste, v rukách držím šľapky pričom spodok nôh si nechávam zamokriť vodou. Osviežujúci pocit chladnejšej vody ma prebúdza k životu. Ak by som mohla rozprestrela by som krídla ako vták a odletela ponad more niekam ďaleko, preč čo najďalej od všetkých ľudí.
Stála som na jednom mieste dosť dlho, nepohnúc sa odtiaľ, pomaly pozorujúc ako slnko padalo za horizont. Ešte to nebol ten správny západ slnka len sa pomaly skláňalo smerom dole. Mojím uvoľnením telom náhle prejde bolesť, náraz druhej osoby do mojej spôsobí zakolísanie mnou. Čakala som pád na zem, ale ruky okolo môjho pásu tomu zabránili.
Moje srdce splašene bije, cítim ako mi udiera až to miestami bolí. Pohľad dvihnem nahor. Vidieť známu tvár ma upokojí. V jeho očiach sa ale odráža hnev, nie je smerovaný na mňa, pozerá sa za mňa, nevenujúc mi pohľad.
"Si v poriadku?" až teraz sa moje oči stretnú s tými jeho.
"Áno, ďakujem za chytenie inak by som skončila v tom mokrom piesku. Moje biele gate by mi nepoďakovali." usmejem sa na neho. On len neprítomne prikývne. Vytuším, že sa niečo deje. Pomaly ma pustí, uistí sa, že sa nezakolíšem.
"Čo sa deje?" spýtam sa ho opatrne. Jüri sa pri mojej otázke strhne. Postoj má napätí, stojí strnuto.
"Nemusíš sa ma pýtať, pretože mi to dlžíš." pokrúti hlavou do oboch strán, načo rýchlo ja tou svojou pokrútim tiež.
