—————————
Jüri
Stál som v paddocku, moje telo stálo pred Christianom Hornerom ale očami som pozeral za neho na mladšiu verziu Verstappena ako horlivo debatuje s chlapom naproti nej. Od včerajšieho večera, kedy som ju videl s ním, ako ju bozkáva a s pohľadom plným nádeje na ňu pozerá mi tento "pár" vŕta v hlave. Áno dal som nad slovo pár úvodzovky, pretože oni dvaja sú všetko len nie pár a bolo to myslené, nie stále to je myslené, ironicky.
Vôbec sa mi ten chlap nepáči. Je mi nesympatický už len z pohľadu a ten jeho pohľad na Victoriu ma vytáča do výšin. Uvedomujem si, že nie je moja a nemáme medzi sebou nič. Avšak stále tu je medzi nami naša hranica, ktorú radi prekračujeme. V poslednú noc sme ju prekročili zo všetkých strán, najviac ako sa len dalo. Sama mi povedala, že to neľutuje a ja som v kútiku duše dúfal, že sa neoddialime. To by ale nemohol dôjsť nejaký blb, ktorý si na ňu zjavne nárokuje.
"Jüri kam sa to pozeráš a čo je dôvodom tvojho ignorovania ma?" spýta sa ma Christian pomaly sa otáčajúc za seba. V momente ako uvidí Victoriu stuhne, ramená sa mu napnú a obráti sa znovu na mňa.
"Nie Vips!" ukazovák dá nahor do gesta kázania. "Rozumel si? Nie!" povie vážne.
"Ja neviem o čom hovoríš." dám ruky nahor do obranného gesta. "To sa už ani pozrieť nemôžem pre boha?" spýtam sa ho naoko šokovane.
"Pozerať sa môžeš ale nie na Victoriu." s úplnou vážnosťou v hlase zahlási načo sa zatvárim kyslo. Pretočím následne očami, unavený z tejto hry "Čo Jüri môže a čo nie".
"Zaujalo ma len, že kto to je vieš. Max pri Victorií nerád vidí mužskú spoločnosť tak sa pýtam." nadhodím nezaujato. V skutočnosti ma to zaujímalo viac ako treba.
"Henten?" ukáže na chlapa pri nej a ja prikývnem. "To je Lucas Winter, navštívil naše boxy už viackrát v spoločnosti Victorií. Je s ňou kamaráť už roky, snaží sa ju zbaliť ale ona odoláva a nedáva mu nič zadarmo. Pokiaľ viem, tak spolu nič nemajú, pretože Maxova sestra je po ňom, ba dokonca horšia, tvrdohlavosť sa v ich rodine nezaprie." rozrozpráva sa čo mi sedí. Pri spomienke o tom, že mu odoláva a nepripúšťa si ho sa mi na tvári rozleje úsmev. Cha keby si len vedel chlapče, že nemáš reálne šancu. Niežeby som si nejako držal ale viem, že ju to ku mne tiahne a pokým sme v blízkosti toho druhého, nedokážeme sa ovládať.
"Čo vyzvedáš Vips?" náhle na mňa pozrie podozrievavo. "Neser ma Jüri, nepotrebujem problémy v tíme." zavrčí na mňa výhražne.
"Kľud. Nič neplánujem urobiť. Myslím si, že mi Max dal dostatočne najavo nech sa od nej držím ďalej. Nie som hlupák." poviem čo najúprimnejšie, aj keď srdce sa mi pri tomto klamstve stisne do malej guličky. Pre očami sa mi zjavní naša spoločná noc, studený pot ma obleje pri predstave a spomienkach čo všetko sa dialo za zatvorenými dverami mojej izby.
"Ty si aspoň dostal rozum, tomu idiotovi asi musím rozbiť papuľu aby to pochopil." na mojom ramene dopadne Maxova ruka, ktorého hlas nie je vôbec kľudný. Prepaľuje pohľadom chlapa stojaceho pred Victoriou, ktorá horlivo vyhadzuje rukami do vzduchu. V jej očiach je hnev, vidieť na nej, že sa pri ňom necíti príjemne.
Moje prvotné reakcie ma nútia vykročiť ku nej, pomôcť jej dostať sa z danej situácie ale ruka jej brata na mojom ramene ma drží pri zemi. Myslím len na to ako by som dopadol, keby sa k nej vyberiem. Nehľadiac na to, že si myslí, ako som dostal rozum. Keby si len vedel Max. Niekedy je nevedomosť pre teba lepšia.
"Ty si mi nedal lístok?" spýta sa ho prekvapene Christian. Stojím medzi nimi, pripravený vypočuť si ich konverzáciu.
"Zbláznil si sa?" prekvapene sa ho opýta Max po mojom boku. "Toho chlapa nedokážem vystáť, nedal by som mu ani balíček žuvačiek nieto lístok do paddocku. Má jediné šťastie, že má bohatých rodičov, ktorý mu ten lístok kúpili. Inak by tu nepáchol ani raz, určite nie s mojím zvolením."
