—————————
Ráno bolo akési kľudné, až mi to na Maxa nesedelo. Spoločne sme sa v tichosti najedli a bok po boku sme prechádzali paddockom, ktorý sa naplnil ľuďmi. Od večera ako ma načapal bozkávať sa s Jürim na mňa neprehovoril, čo bolo nezvyčajné. On, ktorý má k všetkému vždy čo povedať mlčí. Nespomínal čo sa stalo, nepýtal sa ma, dokonca mi nedal žiadnu prednášku. Nezvyčajné, u môjho brata veľmi.
"Max?" hlas Chrstiana Hornera sa ozve vedľa mňa. Pozriem sa na šéfa tímu a jemne sa na neho usmeje, pričom mi úsmev opätuje.
"Čo sa deje?" spýta sa ho môj brat.
"Nevieš náhodou kde je Jüri? Na raňajkách sa neukázal, v izbe nie je, začínam mať o neho naozaj strach." moje telo stuhne pri jeho mene a pri novinkách, že ho nikto nevie nájsť.
"Čože?" opýtam sa šokovane čo môjho brata napne ako strunu. Christian mi venuje pohľad pripravený odpovedať mi, do toho ale skočí Max.
"Neviem kde je. Asi len zaspal, on sa určite objaví." mávne rukou akoby o nič nešlo, tváriac sa, že nič nevie. Včera išiel za ním rýchlym krokom, malo mi už v t sekundu dôjsť, že mu niečo urobil.
"Keď ho uvidíte pošlite ho za mnou." odíde od nás a ja si založím ruky cez prsia hľadiac na brata, ktorý si sadá na stoličku.
"Čo chceš Victoria?" spýta sa ma otrávene. "Pozoruješ ma ako svoju korisť." pretočí očami.
"Ty vieš čo chcem počuť." zavrčím potichu. "Čo si mu urobil?"
"Prečo si myslíš, že som mu niečo urobil?" dotknuto sa ma opýta chytajúc sa za miesto kde má srdce.
Nadvihnem obočie pričom hlavu mierne nakloním na bok. "Vyzerám, že som včerajšia hej? Som tvoja sestra, mňa neoklameš."
"Neviem čo chce počuť. Jediné čo ti poviem je, že sa mu budeš vyhýbať. Už ťa nechcem vidieť v jeho prítomnosti." oprie sa o stoličku a nohu si prehodí cez tú druhú. Nad jeho slovami sa zamračím, dvere do jeho šatne zabuchnem s hlasným dozvukom.
"Čo si to o sebe myslíš, ha?" opýtam sa ho nahnevane. "Jüri a ja sme kamaráti nemôžeš mi zakázať sa s niekým stretávať!"
"Videl som akí ste kamoši, keď si strkáte jazyky hlboko do úst." zavrčí, postaví sa prudko a dvomi krátkymi krokmi stojí predo mnou.
"Victoria, on má priateľku, využil ťa pretože práve nevie kde sa nachádza v svojom vzťahu, v akej fáze! Zapoj ten mozog, nerob sa hlúpou lebo ňou nie si. Trávi zrazu s tebou veľa voľného času, asi prečo? No áno pohádal sa s jeho priateľkou. Dochádza ti to?" spýta sa ma, keď vidí ako tuho nad jeho slovami premýšľam. Je pravda, že to dáva logiku. Nasucho preglgnem, nedávajúc mu úplne za pravdu. Stále v kútiku duše som dúfala, že hodiny, ktoré sme spolu strávili neboli jeho zámerom zistiť, v akej fáze sa jeho vzťah nachádza.
"Uznávam ten bozk bola chyba Max, ale nemyslím si, že ma využíval. Nechaj to na mne zistiť, nepleť sa do toho! Nech si mu urobil čokoľvek prídem na to a potom si ma nepraj! Nemáš právo sa mi starať do života." prstom ho štuchnem do hrude, dávajúc mu najavo svoj hnev na neho.
"Mám plné právo sa do toho starať. Si moja mladšia sestra a ja nenechám nejakého idiota aby ťa využíval a zametal s tebou! Nedovolím aby sa stalo čo sa už stalo je ti to jasné? Nebudem za toho čuráka znovu, že ťa nechám padnúť do zlých rúk. Neurobím chybu dvakrát. On je zadaný, ty nebudeš žiadna jeho milenka na utíšenie chvíľ, kým má s tou jeho šarapatou zlé obdobie. Dohovoril som." povie rázne.
