———————————
Hneď po Maďarsku nasledovala letná prestávka, ktorú sme všetci prijali s otvorenou náručou. Ja som posledné dva závody, presnejšie Francúzsko a posledné práve spomínané Maďarsko na závodoch nebola. Musela som odcestovať naspäť domov do Holandska a urobiť si prácu, ktorú som síce nezanedbala ale v kancelárií sa mi nakopili nejaké papiere. Formulu som teda sledovala len cez televízor v spoločnosti mojej najlepšej kamarátky Mel.
S Jürim sme mali naplánovaný let hneď v pondelok. To by ale nebolo naše šťastie ak by sa niečo nepokazilo. Ibiza bola našou prvou zastávkou ale ja ako správny cestovateľ som zaspala svoje lietadlo a nestihla som ho. Jüri už ma dávno čakal na letisku ale po mojej správe, že som zaspala sa vrátil na hotel. Kúpila som si ďalšiu letenku avšak ďalší problém bol môj ťažší kufor o pár gramov. Robili z toho vedu ako keby pašujem drogy. Zaplatila som ďalších stopäťdesiat euro za batožinu a už keď som spokojne sedela na sedadle mi prišiel mail z práce, že sa mi dovolenka skracuje na dva týždne a posledný týždeň musím prísť do práce, žiadny home office ako doteraz. Doteraz som pracovala deň čo noc v kancelárií, nikdy som si nebrala home office aj keď mi ho sľubovali kedykoľvek. To ma práve nahnevalo. Moji kolegovia, presnejšia dvaja, ktorí sú na tej istej pozícií ako som ja chodia do práce raz za mesiac! Nikomu to nevadí ale môj home office vadí? Síce túto prácu mám rada ale začína ma pekne štvať správanie, ktoré tam voči mne majú. Do toho ešte študujem na vysokej, robím všetko čo môžem. urobila som skúšky síce nie na samé A-čka a B-čka ale urobila som ich včas a nie najhoršie. Tam ma spolužiačky neznášajú, ohovárali ma len čo som došla do miestnosti po pól roku.
Let netrval dlho ale využila som ho na premýšľanie. Naozaj chcem aby sa môj život uberal týmto smerom? Baví ma čo robím? Správne kráčam? Napĺňa ma život akým žijem? Spoločnosť Jüriho ma napĺňa, baví ma byť v centre diania formuly jeden. Počas posledných víkendov čo som s chlapcami strávila, Silverstone a Rakúsko, som si uvedomila jedno. Ten hluk a chaos ma napĺňal a bavil. Cítila som sa tam dobre, ako doma, pri správnych ľuďoch.
Jüri ma čakal na letisku s úsmevom a šťastím v očiach. Hneď ako som ho uvidela som pridala do kroku aj s kufrom, ktorý som ťahala pri boku. Kým som prišla k nemu otvoril svoju náruč, do ktorej som vpadla a zaborila som hlavu do jeho hrude. Cítiť jeho sviežu vôňu, medvedie objatie mi pripomenulo, že som na tom správnom mieste. Pri ňom, nech je to kdekoľvek, som sa cítila ako doma.
Na hotel ma zobral prenajatým autom, mali sme v pláne pochodiť Ibizu autom, pláže a kluby ale ako nás poznám utkvieme v jednom. sme tu len na tri dni. To podľa mňa stačí k tomu aby sme sa vybujákali, užili si slobodné dni. Potom nás čaká spoločná dovolenka s našimi rodinami. Vybrali sme destináciu Bali, kde to bude kľudné a všetci sa spoznáme. Moja rodina, presnejšie rodičia sa s tými jeho ešte nestretli a je pravý čas aby sa tak stalo.
"Povieš mi ako sa ti podarilo zaspať na lietadlo?" spýta sa ma kým šoféruje k nášmu hotelu.
"Deň predtým som bola do desiatej večera v práci, pretože ma - "
"Čo si bola?" skočí mi do reči prekvapeným až nahnevaným hlasom.
"Nebudem sa opakovať dvakrát, viem že si ma počul." pretočím očami.
"To si išla pešo domov tak neskoro v noci, po nočných uličkách?" hnev nie len z hlasu ale aj z jeho tela vyžaruje. Zviera volant silno v rukách, telo má napäté.
"Áno, dobre vieš, že mi na aute niekto pneumatiky prepichol všetky a poškodil lak."
"Práve preto by si nemala chodiť sama tak neskoro z práce!" nahnevane vykríkne.
