Sedím sám na hotelovej izbe, neveriacky sa pozerajúc na displej svojho telefónu. Došiel som na to len náhodou, stále tomu ale nedokážem uveriť. Myslel som si, že sme za dobre. Mal som pocit, že sme sa zblížili. Prečo ma potom prestala sledovať na instagrame? Viem, nemám z toho robiť veľkú vedu ale povedzme si na rovinu, táto generácia žije internetom a sociálnymi sieťami. Nie som iný. Jej čin mi nedával logiku. Chcel som vedieť čo sa stalo. od toho momentu vo výťahu sme sa nemali možnosť porozprávať. V nedeľu som sa všetkým vyhýbal ako čert krížom ale musel som ísť za Christianom a Maxo. Sú môj tím, ktorý nemôžem sklamať. Aj keď som mal opuchnutú tvár, ktorá pekelne bolela odjazdil som celý závod. Moje myšlienky ale ubiehali ku nej. Videl som ju, stála tam, v jej očiach sa značil strach. Bála sa o mňa.
Raffaella pokazila aj to čo sa pokaziť už nedalo. Nie len, že narušila chvíľu, kedy som mohol odísť za ňou, kým išla von na vzduch, ešte sa ma pýtala aj debilné otázky, ktoré neutíchali ani dnes. Už viem, prečo niektorí ľudia neznášajú pondelky. Ja som špeciálne tento nenávidel vďaka mojej priateľke, ktorá sa mi na obede snaží dostať do hlavy jej hlúpymi trikmi.
"Ak by so mi povedal kto ti to urobil bola by som kľudnejšia vieš? Jüri bojím sa o teba, čo keď ti niečo hrozí? Mne? hrozí niečo mne?" vystrašene sa na mňa pozerá pokým ja konzumujem jedlo predo mnou. Kuracie prsia na syrovej omáčke s ryžou. Inokedy by som si ho v tichosti užíval, teraz som pritom počúval ju.
"Nehrozí nikomu nič. Nedokázal som trafiť do dverí. Dobre vieš, že som kedysi mal rutinu, pred každým závodným dňom som si večer dával pohár piva. Prehnal som to." myknem ramenami akoby o nič nešlo. S pivom som prestal už dávno ale to nemusí vedieť.
"Neurobil ti to náhodou ten agresívny tvoj tímový kolega?" nadvihne obočie ukladajúc príbor na tanier.
"Nie. S Maxom sa bavíme normálne." ďalšie klamstvo. Tešil som sa, že budem zdieľať s ňou prvé momenty vo formuly jeden, teraz by som bol rád keby tu nebola. Raffaella nie je zlá, len je svojská. Niekedy mi ide na nervy ale úprimne ju ľúbim. Od prvého dňa čo som ju videl som vedel, že je tá, s ktorou chcem prežívať krásne chvíle.
"Zdá sa mi, že sa odďaľujeme Jüri." šepne potichu a smutne. "Akoby si mi bol vzdialený na kilometre aj keď sedíš priamo predo mnou. Mrzí ma to, že som sa zle správala k Victorií, mrzí ma ak sa niekedy správam zle, majetnícky a žiarlivo. Nechcem o teba prísť. Bojím sa toho. Milujem ťa a naozaj nechcem aby náš vzťah viedol do záhuby." príbor položím na tanier a natiahnem k nej ruku. Tá jej vpadne do mojej a jemne jej ju stisnem.
"Je to ťažké a náročné obdobie. Adaptujem sa do formuly jeden. Mrzí ma, keď sa ti zdá že sa odďaľujeme. Rozhodne to chcem. Môžeme si urobiť výlet niekde na predĺžený víkend. Tento máme voľný, zajtra odletíme domov a budeme spolu. Čo ty na to?" spýtam sa jej cítiac na srdci ťažobu. Naozaj som až taký na hovno priateľ, keď mám smutnú priateľku? síce mi niekedy ide na nervy, stále ju ľúbim a chcem pre ňu to najlepšie. V hlave mi ale bežia slová Maxa. Necítim sa pri nej tak uvoľnene ako pri Victorií. Pri Raffe musím byť ako zo škatuľky. Victoria to nerieši, nepozerá sa na mňa ako na toho dokonalého. Vidí na mne moje chyby a to je to čo mi chýba tu. Raffaella ma neberie takého aký som.
—————————
victoria_verstappen pridala do príbehu
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
