„Ta vášeň medzi nami sa nedá zastaviť" povie a priblíži sa ku mne. Ja potichu prehltnem
„Chcem ta teraz" povie.
„Tak si ma zober Fernandez" odpoviem a s jeho priezviskom sa zahrám na jazyku.
Čo sa stane, keď princezna španielskej mafie Isabella Lan...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Alessander prestaň!" Odstrcim ho od seba. „Budem sa na teba tešiť Bella" povie Alessander a ako prišiel tak rýchlo je aj prec.
Som zaskočená jeho slovmi i tým aku silnú vôľu som mala že som ho dokázala od seba odstrcit. Ako vedel že sa zase uvidíme? Alebo to bola len náhoda?
Ta otazka mi furt behá v hlave a odpoved na ňu aj napriek tomu neviem.
Som z toho tak vykoľajená že sa radšej len rýchlo prezleciem do veci na spanie a idem do svojej postele. Tento raz sprchu vynechám, pretože som veľmi vyčerpaná z toho všetkého čo sa za posledné dni stalo.
„Vidíš ho Landon? Zabi ho zabi ho za všetko čo spravil tebe a tvojej rodine" Povedal a podal mi do ruky zbraň zlato čiernu zbraň.
Namierila som zbraň na Alessandra, pevne som ju držala oboma rukami. Alessander kľačal na kolenách predo mnou, ruky mal za hlavou a svoj pohľad upieral na mna len na mna, no v jeho očiach bolo prázdno, nic som v nich nevidela.
„Tik tak tik tak strel Landon" šepká mi hlas spoza mna hlas ktorý mi podal zbraň hlas ktorý mi je tak známy. Moj otec.
Keď v tom odrazu Alessander už nekľačal na kolenách pre do mnou ale bol pri mne a zbraň čo som držala v rukách mi jedným chmatom zobral.
Vystrel. Vystrelil, ni žiadnu bolesť som necítila pozrela som sa za mna. Moj otec kľačal na kolenách a ruky mal na svojom bruchu skadial išla krv. Alessander postrelil môjho otca. Rýchlo som sa otočila a svoj pohľad znova uprela na Alessandra.
Keď v tom za Alessandrom bola moja matka. Bola tam za ním v krásnych zlato čiernych šatách ktoré jej viali keďže tu fúkal silný vietor. Svoj pohľad mala na mne. V jej pohľade sa odrážalo snáď úplne všetko.
Beznadej, strach, hrozba, bolesť a zúfalosť hrozná silná zúfalosť.
Alessander sa otočil smerom na moju matku a strelil romno do hlavy. Presne strelené len z jedným úmyslom.
Padla som na kolena a nehorázne plakala. Alessander sa znovu otočil na mňa. „Vždy budem dva kroky pred tebou, pred každým" povedal.
Silno som rozdrapila moje oci a posadila sa na posteľ. Moj dych bol veľmi zrýchlený hlava sa mi točila, srdce silno bilo a v očiach som mala slzy.
Bol to len sen, len sen. Hovorila som si stále dookola.
Bol to až moc reálny sen.
Nakoniec som sa rozhodla že s príbehom POKRAČUJEM.:)
