„Ta vášeň medzi nami sa nedá zastaviť" povie a priblíži sa ku mne. Ja potichu prehltnem
„Chcem ta teraz" povie.
„Tak si ma zober Fernandez" odpoviem a s jeho priezviskom sa zahrám na jazyku.
Čo sa stane, keď princezna španielskej mafie Isabella Lan...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
15+!!
„Bella" počula som hlas ktorý šepol moje meno. Pomali som otvorila oči.
Sedela som na zemi no hlavu som mala položenú na gauči vedľa Alessandra a svoju ruku v tej jeho.
Alessander sa na mna pozeral s jemnou bolesťou v očiach. Som si istá že ho ta rana ešte stále bolela.
Jemne som si kľakla vedľa neho a znovu sa naňho pozrela.
A opýtala sa ho.
„Si v poriadku?" Jemne kyvol hlavou.
„Prečo tu si Bella? Mala si šancu odísť, to je to čo si chcela už od začiatku čo si tu bola uväznená" spýtal sa ma.
Sama som na to nevedela určitú odpoveď.
„J-ja neviem" bola to pravda pretože som to fakt nevedela.
„Vieš to Bella som si istý že hlboko v sebe to vieš, a ja to chcem počuť" a v tejto chvíli som si to uvedomila.
Viem to. A viem že on to vie tiež.
Nikdy by ma nenapadlo že by sa práve toto mohlo stať aj keď popravde asi sa to budovalo už od úplného začiatku len ja som sa tomu bránila najviac ako som mohla.
Ale v tej chvíli keď som videla ako Aron postrelil Alessandra som si to uvedomila no stále som si to nechcela priznať.
Až teraz pretože Alessander ma pravdu to čo cítim hlboko v sebe tu je a len sa to zväčšuje. A ja sa už nevladzem tomu brániť. Úprimne? Už ani nechcem.
Nechcem sa tomu uz viac brániť.
A tak som to povedela. Nahlas.
„Cítim k tebo niečo Alessander Fernandez uz od úplného začiatku a úprimne? Nenávidela som sa za to a tiež som nenávidela teba za to aké city u mna prejavuješ a ako sa cítim keď som blízko teba. Pretože SAKRA mal si byt moj úhlavný nepriateľ. Miesto toho aby som včera ušla s Aronom keď ta postrelil som tu. Prečo? Pretože som do teba zamilovana a bolí ma vedieť že práve to je to čo sa nikdy nemalo stať. Ale stalo a ja-ja uz viac neviem ako tomu mám zabrániť. Prekliaty Fernandez! Zamilovala som sa do teba!" Posledné dve vety som vykríkla.
Pozeral mi do oči a nic nehovoril a ja som s toho bola viac a viac nervózna keď v tom sa ku mne naklonil a pobozkal ma.
Nebol to náš prvý bozk, ale líšil sa od tých ostatných tým že bol precítený a my sme doňho dávali snáď všetky pocity čo sme cítili.
Lásku, chtíč no aj nenávisť ktorá tu istým spôsobom stále bola.
Po chvíľke sme sa od seba odtrhli.
„Som do teba zamilovaný od prvej chvíle čo som ta videl v tých krásnych červených šatách Bella. Som do teba priam zbláznený"
Jemne som sa naňho usmiala. Pretože práve v tejto chvíli mi bolo tak dobre že som vedela že niesu žiadne slova potrebné.
