„Ta vášeň medzi nami sa nedá zastaviť" povie a priblíži sa ku mne. Ja potichu prehltnem
„Chcem ta teraz" povie.
„Tak si ma zober Fernandez" odpoviem a s jeho priezviskom sa zahrám na jazyku.
Čo sa stane, keď princezna španielskej mafie Isabella Lan...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Prišla som do svojej izby kde som sa už definitívne zhrutila.
Moj dych bol pomaly. Hladala som viac vzduchu.
Plakala som a nevládala sa nadýchnuť.
Viac vzduchu.
To bolo to jedine čo som teraz potrebovala.
Klačala som na zemi a nevedela čo robiť ako prvé.
Nezvládala som to.
Pri mojich záchvatoch tu bol vždy pri mne Leo. Teraz tu neni. A ja to musím zvládnuť sama.
Keď v tom niekdo cez okno vstúpil do mojej izby.
Nedokázala som sa pozrieť kto to bol hlavu som mala sklonenou k zemi a snažila sa nadýchnuť.
Len trosku viac vzduchu.
To je hlavne čo teraz chcem.
Niekto si ihneď ku mne kľakol a chytil mi tvar do dlani. Mal teple hebke dlane.
Pozrela som sa naňho s červenými očami od plaču s, ústami otvorenymi aby som aspoň trosku nejaký ten vzduch mala.
Moje ruky sa triasli cela som sa triasla.
Predo ňou bol Alessander. Zase on.
Už som sa od neho chcela odtiahnuť keď ma chytil sa ruku a prisunul viac k sebe. No druhu ruku mal furt dlaňou položenú na mojej tvári a jemne končekmi prstov ma hladil.
„Len dychaj Bella, dychaj" povedal a pozeral sa mi hlboko do očí.
Ako povedal tak som sa aj snažila urobiť dýchať. Veľmi ma ukludnovala jeho ruka na tej mojej ktorá ma tiež veľmi citlivo, ba snáď aj s láskou a nadhľadom hladkala po tej mojej.
Pozeranie sa do jeho krásnych temných očí ktoré vyzerali ako mesiac, ukludnovalo viac ako by som si ja sama priala alebo dokázala predstaviť.
„Som tu, vždy tu budem Bella" pozeral sa mi pritom tak hlboko do očí až som mu tie slova aj uverila.
Keď sa moj dych ukludnil zobral ma do náruče a niesol do mojej postele. Ľahol si ku mne bez opýtania a jemne s citom mi hladil vlasy.
Práve teraz som na všetko zabudla.
Na to že je to práve on ktorý je tu pri mne.
No to že ma zase videl tak velmi zraniteľnú.
Na to čo urobil a čo neurobil.
Na to že sa mu mám pomstiť a aj celej jeho rodine.
Nie práve teraz som na to nemyslela, nechcela som na to myslieť nie teraz.
Opatrne som mu ruku dala na hruď a zapozerala sa do jeho očí. Boli sme si takmer tvárou tvár.
Moje oči sa pomali od toľkého vyčerpania pomali zatvárali do ríše snov keď som započula jeho hlas.
„Budem tu pri tebe kým všetky hviezdy na oblohe neprestanú svietiť " zašepkal skoro až nepočuteľne, no ja som to až príliš dobre počula, vedela som že teraz tomu v tejto chvíli určite príliš neverim, ale veď kto vie. Všetko sa môže zmeniť.
Jemne som sa pousmiala a viac už nic nevnímala. Vydala som sa do krásnych snov, ktoré sú mimo tuto realitu.
Prepáčte že nevydávam časti moc často no teraz si prechádzam dosť ťažkým obdobím a neni všetko take ľahké ako by som si priala bohužiaľ. No posnažím sa vydávať častejšie časti príbehu.
