„Ta vášeň medzi nami sa nedá zastaviť" povie a priblíži sa ku mne. Ja potichu prehltnem
„Chcem ta teraz" povie.
„Tak si ma zober Fernandez" odpoviem a s jeho priezviskom sa zahrám na jazyku.
Čo sa stane, keď princezna španielskej mafie Isabella Lan...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Otvorila som svoje oči a pred sebou som videla jeho. Alessandra. Oči mal otvorené a pozeral sa do tých mojích
Nie toto sa nemalo stať. Zase.
On neni dobrý človek. Nie
Zabil ho. Nevinne dieťa.
Tieto myšlienky mi behali hlavou.
Mali pravdu.
Musím niečo spraviť.
Hneď teraz.
Sústredene na mna pozeral.
„Chod preč" povedala som a pozrela mu do oči. „Si v poriadku?" Ignoroval moju predošlú vetu.
„Alessander ja chcem aby si práve v tejto chvíli vypadol z tejto izby, z tohto domu a s celého môjho života" zvýšila som mierne hlas a vstala z postele.
Mám sa mu pomstiť. To je to správne.
„Bella ukľudní" povedal a vstal z postele. Miernymi krokmi išiel ku mne.
„Nie!" Stále sa približoval.
„Nechoď!"
„Stoj!"
„Stop!" Chytila som vázu ktorá bola blízko mna a hodila ju na zem.
Váza sa rozbila na milion malých kúskov predo mnou.
Alessander zastal v pohybe. Pozrel sa na črepy na zemi a potom mne do oči.
„Čo to robíš Bella?"
„Ja? Ja čo robím Alessander?! Ja chcem aby si hneď teraz vypadol do skurveneho pekla a zobral tam celu svoju rodinu! To je to čo robím to je to čo chcem" zakričala som.
Začal krútiť hlavou „Nie to nechceš, neverim ti, nechces to" povedal s jemnou bolesťou v hlase? Nie to sa mi určite len zdalo.
„Chcem! Sakra Alessander nenávidim ta viac než čokoľvek nenavidim ta za všetko! Nenavidim ta za to že vôbec si!" Kričala som. A jedine čo nás od seba delilo boli kúsky črepín na zemi.
„Klameš! Klameš sama sebe Bella" povedal.
Nie.
Nie.
Nie.
Toto musí skončiť.
„Si presne ako tvoj otec Alessander nic viac niesi nikdy nic viac nebudeš. Nikdo ta nikdy nebude milovať, kto by dokázal milovať monštrum Alessander? Presne nikdo!" Skrikla som.
Ja ano.
Slova ho museli bolieť ako dýka do chrbta no presne to som chcela.
Neni nám súdené byt blízko seba.
Neni nám súdené byt milovaní.
„Vypadni" šepla som s hlavou sklonenou nechcela som aby videl moje slzy ktoré sa draly na povrch.
Počula som vzďaľujúce sa kroky.
Otvorenie okna.
Šušťanie.
Ticho.
Ticho.
Ticho.
Pomali som zdvihla hlavu. Izba bola prázdna. Okno otvorené.
