Princess of the mafia

27.

„Vypadni" povedal Alessander a namieril zbraň na Arona.

Aron urobil hneď to iste a hneď vybral zbraň ktorú mal sa opaskom.

A ja? Ja som absolútne nevedela čo sa to práve deje. To čo sa stalo za posledných pár minút vôbec nechapem.

Je to len sen že? Zachvilku sa zobudím u seba v posteli a všetko bude v poriadku.

Nachvilku som zatvorila oči. Nic.

Potrebovala som rozmýšľať no vedela som že na to práve teraz neni čas.

Tak som rýchlo začala konať.

„Alessander toto nemá vyznam sám to vieš, ja a Aron ideme preč" prišlo mi to to najsprávnejšie čo som mohla povedať. Aspoň v tejto chvíli.

„Môj otec chce aby si tu ostala takze tu ostaneš. A on? Jeho môžem zabiť hneď uľahčí nám to dosť práce Isabella" a ja som vedela že to mysli smrteľne vážne.

Akú šancu som mala na to že je to len halucinácia s tých drog? Žiadnu.

„Nie skôr než ta zabijem ja Alessander"

Alessander sa na mna pozrel. Pozerali sme si do očí a práve v tej chvíli pištoľ naozaj vystrelila.

Zvrieskla som. A rýchlo som rozbehla za Alessandrom. Ktorý už kľačal na zemi.

„Alessander" šepla som beznádejne a pozrela som sa na ranu s guľkou ktorú mal na hrudi.

„Musíme ísť Isa" povedal za mnou Aron ktorého som v tejto chvíli nedokázala vnimat jedine na čo som sa mohla sústrediť bol Alessander.

„Nemôžem ho tu nechať" oči ma pálili od toho ako som sa snažila zahnať slzy ktoré sa drali von.

„Ale nemôžeš tu ani zostať Isa! Preboha uvedom sa a pod so mnou" Nie tým som si bola istá.

"Ak toto mala byt jediná vec čím som ti istá tak je to toto ostanem tu s ním. Pomôžem mu" povedala som hlasom ktorý mu jasne naznačoval že to myslím vážne.

Aron sa naposledy na mna pozrel. „Varoval som ťa Isa" povedal posledné slova a odišiel.

Rýchlo som chytila Alessandra a snažila sa mu pomôcť dostať na väčšiu sedačku čo tu bola. Ktorú som si ani neuvedomila že tu bola keďže som cely čas uviazaná stoličkou bola otočená na dvere.

S námahou ale úspešne som ho na sedačku jemne položila. A rozhliadla sa po izbe.

Niekde tu musí byt lekárnička. Keď som si všimla malý kovový stolík. Rýchlo som k nemu pribehla a otvorila prvý šuplik. Elektronika. Druhý, nič. Tretí bingo! Rýchlo som lekárničku zobrala a rozbehla sa k Alessandrovy. Kľakla som si k nemu a lekárničku na chvíľku položila.

Košeľu ktorú mal na sebe som mu jemne otvorila.
„Bude to bolieť" povedala som keď som vybrala pinzetu s ktorou som plánovala guľku dať preč.

„Ja viem Bella" povedal a s istotou že mám pokračovať sa mi pozrel do oči.

Jemne som pinzetu s lekárničky zobrala do ruky a priblížila sa pri ranené miesto kde by guľka mala byt.

Rýchlo som pinzetou pritlačila a skúšala opatrne naísť guľku. Alessander syčal a kričal ni nehýbal sa.

Rýchlo som našla guľku a čo najrýchlejšie ju vybrala.

„Je vonku" šepla som a znovu mu pozrela do oči. Bol spotený a bolo vidno že ho to veľmi bolí.

A ja? Bolelo ma to zaňho dvakrát viac.

„Ešte chvíľku a bude to v poriadku" jemne kyvol hlavou. „Sľubujem" šepla som.

Rýchlo som mu to jemne dezinfikovala a potom začala šiť. Mala som s tým už nejaké tie skúsenosti keďže Leonarda veľa krát guľka chytila, vždy sme mali jeden druhého takze keď sa to stalo bola som uňho vždy najbližie. A aj som sa to od neho naučila. Keď so začiatku som vôbec nevedela ako to robiť.

Všetko som robila s citom a nehou no aj opatrne a rýchlo.

Keď bola rana zašitá lekárničku som odložila na malý stolik a pozrela sa Alessandrovy do oči.

Vedela som že týchto 12 hodín sú dôležitých a rizikových. Bala som sa. Moc.

„Sľubujem že budeš v poriadku povedľa som a chytila ho za ruku."

„Viem" šepol, s takou istotou v hlase že ma to uistilo tiež. Verila som mu a prvý krát aj sebe, že som to zašila správne.

Mame tu další diel tento diel je celkom dosť chaoticky no dúfam ze to nevadí. No v diele 28 sa dozviete niečo čo dosť veľa veci vyvráti a všetko pôjde dosť iných smerom. Máte sa na čo tešiť. No možno aj nie? Haha. Prajem pekny víkend<3