„Ta vášeň medzi nami sa nedá zastaviť" povie a priblíži sa ku mne. Ja potichu prehltnem
„Chcem ta teraz" povie.
„Tak si ma zober Fernandez" odpoviem a s jeho priezviskom sa zahrám na jazyku.
Čo sa stane, keď princezna španielskej mafie Isabella Lan...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Moje oči sa opatrne otvoria, snažím sa zvyknúť na svetlo v miestnosti ktoré vychádza s okien izby.
Akonáhle si uvedomím všetko čo sa stalo hneď si sadnem a rozpozerám sa po miestnosti.
Neni tu
Bol to vôbec on? Čo keď to bol Leonardo.
No niečo vo vnútri mne mi hovorí že to bol on. Musel byt.
Chcem aby to bol on.
No hneď tuto vetu v hlave prísne zamietnem nie. Je mi to jedno.
Rýchlo vstanem z postele a idem do kúpeľne.
Urobím si hygienu, a pomali sa vyzlečiem a idem do sprchy.
Kvapky vody mi padajú na moje nahé telo. Jazvy. Prvé veci ktoré uvidím, na mojich rukách sú jazvy v celku čerstvé predsa len, to sú len dva dni.
Tuto spomienku ihneď pochovaný niekde hlboko vo mne a rýchlo sa dosprchujem.
***********
„Ano, už som na ceste." Poviem do telefónu a hneď na to zložím. Snažím sa pevne sústrediť len na riadenie autá no myšlienky mi behajú úplne inde.
Prečo bol Alessander na mna počas týchto pár dni tak milý?
Plánuje niečo?
Chce ma len využiť?
Záleží mu na mne?
Bol to on čo ma vzal do náručia?
Ten hlas ktorý som počula bol reálny? Povedal to on?
Ma nejaký plán?
Je tu možnosť že ma ma aspoň len trošku rad?
Hneď nad všetkými týmito otázkami zakrútim hlavou a snažím sa ich vyhnať z hlavy.
Radšej zrýchlim rýchlosť a úplne prestanem myslieť.
Ked pred sebou zbadám už mne z cela známu budovu. Auto zaparkujem a hneď s vozidla vystúpim. Z autá si ešte pred tým zoberiem len telefón a kľučky od autá.
Hneď ako vystúpim ma ovalí chladný vánok. Zhlboka sa nadychnem chladného čerstvého vzduchu a pomali vydychnem.
Moje kroky vedú už k doposiaľ zmieňovanej budove, mne tak veľmi známej budove.
Zaklopem na dvere budovi, vo mne sa nahromadí stres, stres so všetkého čo robím a čo ešte urobím. Stres s toho kde práve som.
Stres s toho koho práve idem navštíviť.
Dvere sa pomali otvoria a ja v nich zbadám mne tak veľmi známu tvár.
„Zase sa vidíme Isa."
Trosku nudnejšia časť s veľmi podľa mna zaujímavým koncom. Čo myslite kto je ta osoba koho išla Isabella "navštíviť"?
