The Beast

5. Kapitola

Ráno ma prebudilo klopanie na dvere. Rozlepila som oči a zmätene som hľadela na cudziu izbu a cudziu posteľ, v ktorej som ležala. Trpká pripomienka toho, že včerajšie udalosti sa naozaj stali a nebol to výplod nočnej mory. Posadila som sa a rukami som si prešla po tvári. Klopanie sa ozvalo znovu.

,,Kto je tam?" spýtala som sa unaveným hlasom.

,,Tu je Damien. Umy sa a pôjdeme dole."

Vysúkala som sa z postele a vošla som do kúpeľne, kde boli základné hygienické potreby. Mohla som si teda umyť zuby a učesať sa. Najradšej by som sa prezliekla, ale nemala som so sebou žiadne oblečenie. Po rannej hygiene som vyšla na chodbu, kde ma trpezlivo čakal Damien opierajúc sa o stenu. Keď na mňa pozrel, vystrel sa a viedol ma na prízemie do jedálne, kde sa nachádzal dlhý stôl z tmavého dreva a krásne zdobené stoličky. Posadili sme sa k pripraveným raňajkám.

,,Dobrú chuť," poprial mi a pustil sa do jedla.

Správal sa ako keby bola toto naša bežná rutina. Na môj vkus bol zabehnutý prirýchlo. Stále som nebola schopná plne spracovať, čo sa vlastne dialo a s čím som to súhlasila. Súhlasila som s tým, že si ho vezmem a tým pádom sa stanem súčasťou mafie. Už len z tej myšlienky sa mi zatočila hlava. Rýchlo som vypila pohár vody, ktorý som mala pri tanieri.

,,Si v poriadku?" Damien nadvihol obočie, ale nevyzeral, že by ho vážne zaujímalo, či som v poriadku, alebo nie.

,,Hej, len... Stále sa to celé snažím pochopiť," vysúkala som zo seba.

,,Nie je to nič zložité. Vezmeme sa a budeš si žiť ako v bavlnke," pokrčil plecami a ďalej jedol.

Videl to príliš zjednodušene. Pokrútila som hlavou a pomaly som sa pustila do jedla. Hoci bolo výborné, nemala som apetít. Zjedla som možno polovicu. Damien si ma neustále obzeral ako predátor. Pozerala som všade možne, len nie do jeho očí.

,,Môžem ísť za svojou mamou?" spýtala som sa váhavo.

,,Nie. Tvoj starý život je odteraz minulosť. Nebudeš vídať kolegov, priateľov, ani rodičov. Som si však istý, že minimálne za svojím otcom by si už nikdy nešla."

Tak to mal pravdu. Za ním by som nešla ani keby tanky z neba padali, ale mama? Nemôžem od nej len tak odísť bez vysvetlenia. ,,Ale bude ma hľadať. Nahlási na polícii, že som nezvestná, ak sa k nej nevrátim."

,,A ak sa k nej vrátiš, tak ťa mafia zabije. Ako presne si to predstavuješ?" spýtal sa ma posmešne, z čoho ma striaslo. Vysmieval sa mi. Na druhej strane, mal pravdu. S mamou by som ostať nemohla, keďže som sa včera zasnúbila najdivnejším možným spôsobom a nemôžem jej ani povedať, čo sa stalo. Poštvať na bratstvo políciu by ma mohlo stáť život.

,,No," začala som pomaly a premýšľala. ,,Mohla by som jej povedať, že si môj nový zamestnávateľ a že ťa budem sprevádzať na služobné cesty. Proste niečo, aby sa o mňa nebála a tým pádom by som ju mohla z času na čas navštíviť, nie?"

Gwendolyn, ty si génius. Damien sa zamračil a zvažoval to, čo som zo seba práve vypotila. Zazdalo sa mi, že kútiky úst sa mu nadvihovali do úsmevu.

,,Nie je to to najhoršie, čo som kedy počul. Zaujímalo by ma ešte, ako jej potom vysvetlíš obrúčku."

,,Niečo už vymyslím," zamrmlala som, hoci som nemala ani páru čo by som vymyslela. Možno mi časom na um príde nejaký grandiózny nápad. Damien prikývol a postavil sa.

,,Fajn, ale ďalšiu návštevu tak skoro nečakaj. A taktiež si pobalíš veci, keď tam pôjdeš."

Prekvapene som zažmurkala. To mi to vyšlo tak ľahko? Myslela som si, že ho budem musieť prehovárať a prosiť na kolenách. Nie je náhodou vodcom mafie? Nie, nebudem sa sťažovať, keď sa mi tak dobre darí napriek nepriaznivým podmienkam.

,,No poď, nemám celý deň," popohnal ma nedočkavo.

Jedno si musím zapamätať, nie je veľmi trpezlivý. Vyskočila som na nohy a bežala za ním vonku. Nastúpili sme do auta, nadiktovala som mu maminu adresu a rozmýšľala ako začnem, keď prídeme. Otca a jeho bohovské činy radšej zamlčím, zbytočne by som ju vydesila. Vôbec ho nebudem spomínať, ak to nebude potrebné. Možno som si to mala vopred niekde napísať.