The Beast

20. Kapitola

Čo si to povedala, Gwen? Prečo si to vôbec povedala? Chlap ťa raz pobozká a ty naňho vyšplechneš čosi také. Hanbi sa, hanbi sa ako pes. Zbesilo som habkala a koktala nezrozumiteľné slová, zatiaľ čo kolieska v mojej hlave sa krútila závratnou rýchlosťou, aby som sa z tejto situácie nejak dostala, alebo mohla nejak pozmeniť to, čo som práve vyslovila. Bohužiaľ, bez úspechu. Musela som vyzerať ako totálny retard. Damienovi sa v očiach zjavil podivný lesk. Obzrel si ma od hlavy po päty a oprel sa o auto.

,,Mám teda pokračovať?" spýtal sa nevinne s nadvihnutým obočím.

,,Č-čože?" vyjachtala som a s otvorenou pusou som analyzovala situáciu. ,,To znelo ako keby si so mnou flirtoval."

Damien sa zasmial a prehrabol si vlasy dozadu, aby mu nepadali do očí. ,,Tu bude asi preto, lebo ja s tebou naozaj flirtujem."

Ak som doteraz nebola červená, teraz som musela pripomínať červené svetlo na semafore. To, čo práve povedal mi prišlo tak nereálne, že som sa musela uštipnúť. Výsledkom toho som mala červené a boľavé miesto na ruke a dôkaz, že sa mi nesníva.

,,Mám to chápať tak, že chceš, aby som sa do teba zamilovala?" spýtala som sa trúfalo, ale v podstate som tým nemala čo stratiť. Damien pokrčil plecami so zamysleným pohľadom.

,,Myslím, že áno. Pozri, nevyznám sa vo vlastných citoch, ale viem, chcem, aby si ma milovala, inak by som ťa nebozkával. Vieš, v mojom živote bolo niekoľko žien, ale ani pri jednej z nich som neporušil svoje zlaté pravidlo."

,,Zlaté pravidlo?" zopakovala som a premýšľala som ako asi znelo. Nehovor nikomu, že som v mafii, lebo bude po tebe?

,,Áno. Držal som sa ho, aby som sa nepopálil tak, ako sa mi to raz stalo. To pravidlo znie Nikoho nebozkávaj a dnes si ma prinútila to pravidlo porušiť. Pôvodne som to bozkávanie plánoval v deň svadby, ale nesťažujem sa na urýchlenie niektorých vecí," povedal s nezbedným úškrnom. Vycítila som z toho dvojzmysel a v tej chvíli som bola rada, že na ulici takmer nikto nebol. Drgla som ho do hrude a zachmúrila som sa.

,,Trochu sa ovládaj, sme na verejnosti," zahriakla som ho. 

,,No a? Sme snúbenci a nerobíme nič zakázané," zasmial sa, na čo som ja pretočila očami a chytala sa za hlavu.

,,Damien, ty sa živíš robením zakázaných vecí," pripomenula som mu. ,,Poďme už domov."

Nastúpili sme do auta a konečne sme odišli. Cestou domov medzi nami panovalo celkom príjemné ticho. Vôbec som ale nevedela čo si myslieť a čo od neho ďalej očakávať. Nevadilo by mi, keby ostal takýto uvoľnený a vysmiaty a nikdy by sa nevrátil k tej svojej chladnej osobnosti. Vchádzanie do garáže ma ale vrátilo do reality, ktorá nemá len romantickú atmosféru. Pohľad na osobných strážcov so zbraňami za opaskom mi pripomenul, že ak chcem vysmiateho a romantického Damiena, musím prijať aj toho chladného, lebo ten neodíde.  Chladný Damien, Zviera, je ten, ktorý vládne tomuto svetu, ktorý som doteraz nepoznala. On pozná jeho zákutia a dokáže v ňom prežiť a ak v ňom chcem prežiť aj ja, najlepšie urobím, ak ho prijmem. Vystúpili sme z auta a vykročili do domu, no Damien sa zastavil pri vibrovaní svojho mobilu. Vybral ho z vrecka, zahrešil pri pohľade na displej a pozrel na mňa s ľútosťou.

,,Musím ísť, čosi sa pokazilo," vysvetlil mi a už vyberal z vrecka kľúče od auta, ktoré tam len nedávno vložil.

,,Naozaj musíš ísť? Nechcem byť sama," spýtala som sa prosebne. Nechcela som, aby odišiel, hlavne nie teraz, keď to medzi nami začínalo byť tak neopísateľne krásne.

,,Naozaj. Zavolaj sem na chvíľu Evelyn, ak chceš. Budem sa snažiť vyriešiť to čo najskôr, dobre?"

Prikývla som a vystrela som ruky, aby som ho objala, no zarazila som sa. Môžem ho objať? Pobozkali sme sa, ale znamená to, že ho teraz môžem objímať a bozkávať kedy sa mi zachce a on mňa tiež? nemám ani poňatia ako to medzi pármi funguje a vlastne ani neviem, či sme my dvaja pár. Nepadlo nijaké slovo, ktoré by mi objasnilo túto záhadu ľudských vzťahov, tak som tam stála ako lacná napodobenina stromu s vystretými rukami. Damien si ma obzeral s nečitateľným výrazom a zamrzla som na mieste. Zatiaľ môj najväčší trapas.

,,Objímeš ma konečne?" vyzval ma s nadvihnutým obočím a vystrel ku mne ruky. Viac som počuť nepotrebovala a vrhla som sa mu do náruče. Uvoľnene som vydýchla, keď si ma k sebe jemne privinul a na moment som zavrela oči.

,,Dávaj si pozor," zašepkala som a chtiac-nechtiac, pustila som ho.

Damien len prikývol a už sa ponáhľal vyriešiť to, čo sa tak pokazilo. Bez váhania som vytiahla mobil a zavolala Evelyn. Sľúbila mi, že príde čo najskôr, za čo som jej bola vďačná. Kým bola Evelyn na ceste, šla som za Samanthou a poprosila ju o čosi pod zub. Priniesla mi misku kuracieho šalátu, ktorú som s chuťou zjedla a popritom som sa rozhodla, že keď Evelyn príde, poviem jej pravdu o mne a Damienovi.