The Beast

10. Kapitola

Evelyn si ma posadila vedľa seba na gauč, zatiaľ čo Kai sa ospravedlnil a odišiel aj s Damienom riešiť pár dôležitých vecí. Osameli sme a ja som sa nesmierne uvoľnila. Damienov otec na mňa pôsobil dosť prísne a vyžaroval z neho rovnaký rešpekt ako z jeho syna. Evelyn vybrala čajové šálky a naliala nám obom čaj, kým som sa pohodlnejšie usadila.

,,Lucy, prines nám niečo k čaju, prosím," prehovorila k slúžke, ktorú som si doteraz nevšimla. Stála v rohu, skrytá pred zrakmi všetkých. Poslušne prikývla a vyšla z miestnosti, no o malú chvíľu sa vrátila s podnosom plným koláčikov. Položila ho na stolík pred nás a vrátila sa na svoje miesto v rohu.

,,Ponúkni sa," usmiala sa na mňa Evelyn a sama si vzala koláčik. S chuťou prežúvala a zažívala pri tom stav nirvány. Natiahla som ruku ku koláčikom a už na nejaký ukázala dlhými elegantnými prstami. ,,Daj si tento čokoládový, je nesmierne dobrý."

,,Uhm, dobre," odvetila som pomaly. Nečakala som, že sa bude správať takto priateľsky. Vzala som si teda čokoládový koláč, zahryzla som sa a pochopila som, prečo zažívala nirvánu. Ten koláč bol proste vynikajúci. S plnými ústami som sa pousmiala a napila sa čaju.

,,Hovorila som, že je dobrý. Lucy ich napiekla, je ozaj šikovná. Oh, Lucy, nedáš si kúsok? Máme ich dosť." Lucy sa poobzerala okolo seba, potom rýchlo pricupkala a vzala si hneď dva. Evelyn sa nad ňou usmiala a otočila sa ku mne.

,,Takže ako ste sa s Damienom spoznali?" spýtala sa a podoprela si bradu. Nuž, čo mám povedať? ,,Je to trochu komplikované," povedala som po dlhšom tichu.

,,S Damienom je to vždy komplikované," prikývla chápavo. ,,Ale dúfam, že sa k tebe správa slušne. Pamätám si, ako hnusne sa správal ku mne, keď som sa dala dokopy s jeho otcom. Neustále ma urážal, pred všetkými ma zhadzoval a nemal ku mne ani štipku úcty."

Jej veselý úsmev nezmizol, no v očiach sa jej odrážal smútok a bolesť. Iste, bolí to, keď sa k vám správajú takto. Nemala som pocit, že tak milá osoba si zaslúžila takéto zaobchádzanie. Zamyslela som sa and tým, ako sa ku mne Damien správa. Odmerane? Slová, ktoré sme doteraz spolu prehovorili, by sa zmestili na jednu stranu papiera. ,,Správa ku mne celkom dobre," odvetila som, čo bola v podstate aj pravda. ,,Si teda Kaiova druhá manželka?"

,,Áno. Jeho prvá manželka zomrela, keď bol Damien ešte dieťa. Bola chorá. Ja a Kai sme sa dali dokopy asi päť rokov dozadu a manželia sme tri roky. Je úžasný, vždy sa o mňa stará a nikdy nepochybujem o jeho láske. Bohužiaľ, jeho rodina je..." Evelyn sa zháčila a nervózne si pošúchala krk. ,,Nechcem o nich hovoriť zle, ale nie sú práve najmilší."

Tak toho som sa bála. Zahryzla som si do pery, aby som upokojila svoje nervy. Ak ku mne budú nepríjemní a budem ich musieť vídať často, končím. Chcela som len nejak prežiť, nie zapliesť sa do rodinnej drámy, ale tá druhá možnosť je aj tak desivejšia. Striaslo ma pri pomyslení na to.

,,Všetko má plusy aj mínusy. Som rada, že som ako prvých spoznala teba a Kaia. Si veľmi milá a som si istá, že z nás budú dobré kamarátky," povedala som jej úprimne. Evelyn si prekvapene priložila ruku k ústam a oči sa jej rozžiarili ako svetlá na vianočnom stromčeku. Jej detská radosť bola svojím spôsobom roztomilá a jej úsmev nákazlivý.

,,Myslíš to vážne? Chcela by si byť moja kamarátka?" pýtala sa ma neveriacky. 

,,Jasné," odvetila som bez váhania a opäť som sa ocitla v pevnom objatí. ,,Och, ani nevieš, aká som rada!" zvolala nadšene.

,,Madam, prišli súrodenci vášho manžela," ohlásil komorník a Evelyn sťažka preglgla. Nerozumela som jej reakcii. Kai a Damien sa vrátili do salónu a komorník s úklonom priviedol niekoľko ľudí. Boli vystretí ako pravítka a tvárili sa, akoby prišli na miesto, ktoré je pod ich úroveň. Evelyn sa postavila a naznačila mi, aby som urobila to isté. Ak sme sa postavili na útek, tak mi to ani nemusí hovoriť. Ich pohľady mi neboli príjemné, ale hneď som medzi nimi spoznala Sama.

,,Som rád, že ste prijali moje pozvanie," usmial sa Kai a zvítal sa s nimi.

,,Predsa si nenecháme ujsť príležitosť spoznať Damienovu nastávajúcu," odvetila žena s bujnou hrivou ryšavých kučier. ,,Damien, drahý, predstavíš nás?"

,,Samozrejme, teta Abigail," prikývol Damien a natiahol ku mne ruku. Svoju dlaň som váhavo vložila do tej jeho a nechala som ho, aby ma k sebe stiahol a objal okolo pása. V lícach som horela a srdce sa mi rozbúchalo ako o život. Z neznámych príčin som mala problém sústrediť sa a vnímať moje okolie. Možno to bolo tou silnou voňavkou, ktorú Damien použil. Silná korenistá, no zároveň upokojujúca vôňa ma opantala ako droga.

,,Drahá, toto je moja teta Abigail a jej manžel Leonard," ukázal na tú ryšavku a nízkeho chlapíka vedľa nej, ktorý vyzeral, že bez jej povolenia si ani neprdne. Vyviedlo ma z miery, že ma oslovil drahá. Nikto mi nikdy nepovedal drahá a to, že mi hladkal pás mi nepomáhalo. Bolo to až neuveriteľne príjemné.

,,Teta Margaret, teta Dana, jej manžel Richard a ich syn Sam, ktorého už poznáš," pokračoval. Dana bola štíhla bruneta s prísnym pohľadom, ktorým si ma premeriavala. Margaret mala ryšavé vlasy rovnako ako Abigail. Čosi si šepkala so sestrou a obe nadvihovali obočie až do neba. Jedine Sam sa usmieval a dokonca mi zamával. Ach, roztomilé dieťa.

,,Vážení, moja budúca manželka, Gwendolyn Carsonová," predstavil ma Damien na záver.

,,Takže nie je z našich kruhov, ale to je vidieť na prvý pohľad," odfrkla si Dana.

Šokovane som na ňu pozrela. Čo to akože malo znamenať? Také teší ma by bolo prijateľnejšie, ale to by som zrejme chcela veľa. Zrazu som sa cítila neuveriteľne trápne a pritom som nič neurobila.

,,Ale s Damienom sa majú radi a na tom záleží najviac," ozvala sa Evelyn a hneď som sa cítila lepšie. Jemne som sa pousmiala, ale nasledujúci komentár mi vzal vietor z plachiet.

,,Nikto sa ťa nič nepýtal," zavrčala Margaret. 

Tak toto je rodina na pohľadanie.