The Beast

21. Kapitola

Evelyn na seba nenechala dlho čakať. Usadili sme sa v obývačke, kde nám Samantha priniesla kávu. Moje vnútro zožierala nervozita. Bola som odhodlaná povedať jej pravdu o tom, ako som sa dostala do tejto zaujímavej a nevídanej situácie, ale začala som váhať. Naše priateľstvo začalo len nedávno a stálo na krehkých základoch. Ak ho zničím, bude ma to mrzieť, ale práve preto, že si naše priateľstvo vážim, by som jej mala povedať pravdu.

,,Musím ti niečo povedať, Evelyn," začala som s pohľadom sústredeným na kávu v mojej šálke.

,,O čo ide? Tváriš sa dosť vážne," Evelyn sa prisunula bližšie ku mne a jemne ma chytila za ruku. ,,Stalo sa niečo? Ide o Damiena?"

,,Nie. Teda áno. Je to veľmi zamotané. Začnem od začiatku. Môj otec bol dlžný Kaiovi peniaze a tak nejak ma zapredal bratstvu. Chceli ma dotiahnuť do klubu, aby som tam pracovala, ale akurát vtedy sme narazili na Damiana a ten ma zachránil a vzal odtiaľ preč. Podľa zmluvy ale musím byť bratstvu nejak užitočná, tak sme sa dohodli, že uzavrieme manželstvo. Neskôr som zistila, že sa poznáme z detstva, to bolo v deň, keď sme sa my dve zoznámili. Nechcela som klamať, ale nie je to niečo, čím sa človek chváli."

Nasledoval ticho, ktoré bolo snáď bolestivejšie ako krik a výčitky, na ktoré som sa v duchu pripravovala. Akýmsi zázrakom som v sebe našla silu zdvihnúť hlavu a pozrieť Evelyn do očí. Jej oči boli prirodzene veľké, ale teraz sa na mňa dívali v šoku a vyzerali ešte väčšie. Takmer som poskočila na mieste, no ovládla som sa. Evelynine pery sa síce hýbali, ale nevedela, čo povedať. S povzdychom pokrútila hlavou a prstami si pomasírovala spánky.

,,Takže vy dvaja sa vlastne beriete len kvôli nejakej zmluve, ktorú spísal tvoj otec ešte s Kaiom?" spýtala sa s jemne zamračeným výrazom, na čo som súhlasne prikývla. ,,Nehnevaj sa, ale svadba bez lásky je koncept, ktorý mi jednoducho nejde do hlavy. Nemôžete sa brať len preto, lebo tvoj otec je idiot! Panebože, a Kai o tom musel vedieť! Prečo mi nič nepovedal?"

Nuž, to je dobrá otázka, ale nie som v pozícii, aby som hádala správnu odpoveď. ,,Ver mi, ani ja som nemala v pláne vydávať sa takto, ale súhlasila som s tým a už sa nedá cúvnuť. A navyše, nebude to tak celkom bez lásky." To posledné som síce povedala tichším hlasom, no Evelyn to zachytila bez problémov.

,,Čože? Nehovor mi, že ste sa do seba zamilovali!" zvolala a na perách sa jej ukázal úprimný úsmev.

Pokrčila som plecami a sklopila zrak. Líca sa mi červenali a cítila som sa ako zamilovaná školáčka. ,,Asi áno. Teda, ja určite a myslím, že Damienovi nie som tak celkom ľahostajná," povedala som sebavedomo a olízala som si suché pery. Pri spomínaní na dnešné udalosti som o svojich slovách nemala pochybnosti.

,,Dúfam, že vám to obom vyjde. Vieš, že si to mohla celý čas tajiť, však? Nemusela si sa mi spovedať so svojím tajomstvom," poznamenala Evelyn.

,,Viem, ale naše priateľstvo nie je ako moje zasnúbenie. Je úprimné a veľmi si vážim, ako si ma prijala, preto ti nechcem klamať. Chcem k tebe byť úprimná."

Evelyn položila svoju šálku na stolík a stiahla ma do objatia, ktoré som jej opätovala. Nemuseli sme nič viac povedať. Porozumeli sme si aj bez slov. Došlo mi, že som si našla kamarátku, ktorej môžem dôverovať aj s vlastným životom, a ktorá ma nikdy za nič neodsúdi. A presne takou kamarátkou budem ja pre Evelyn.

S Evelyn som strávila ešte hodinu, kým sa nevrátil Damien. Vo chvíli, čo prešiel dverami, sa Evelyn bez slova zdvihla a odišla, pričom na mňa žmurkla a s nezbedným úsmevom za sebou zavrela dvere. Ako si to mám vysvetliť? Damien si to našťastie nevšimol. Vyzeral trochu unavene, ale predsa sa kvôli mne usmial.

,,Pokecali ste?" spýtal sa a posadil na miesto, kde doteraz sedela Evelyn. Šálky už dávno odniesla Samantha.

,,Áno, bolo to fajn," odvetila som, hoci slovo fajn to nevystihovalo. Prinieslo mi to akýsi vnútorný pokoj a pritom som doteraz ani nevedela, že ho potrebujem.