The Beast

16. Kapitola

Ráno som sa počas obliekania pripravovala na to, ako sa budem správať, keď uvidím Damiena. Budem sa správať úplne prirodzene. Nič sa predsa nestalo, mal tu nejaké dievča a to je pre mužov normálne. Pre mužov, ktorí nie sú zasnúbení. Musím si však pripomenúť, že toto zasnúbenie nie je z lásky a teda si nevyžaduje vernosť ani nijaké emócie. Vzalo ma to len preto, lebo na nič z tohto nie som zvyknutá. Túto nevinnú lož si budem opakovať až kým jej neuverím, lebo nemám na to hľadať pravdu a potom si ju aj priznať. Vyšla som z izby akurát keď k mojim dverám smerovala Samantha. 

,,Dobré ráno, slečna Gwen," pozdravila ma a jemne sa uklonila.

,,Dobré ráno. Je Damien už hore?" spýtala som sa a v duchu som si gratulovala za to, ako to zatiaľ zvládam. Neukazovala som žiadne emócie a tvárila som sa, že sa nič nedeje.

Samantha sa miene zachmúrila. ,,Nie, zrejme ešte stále spí. Akurát ho idem budiť." Vykročila doľava, no zastavila sa a pozrela na mňa s ľútosťou v očiach. ,,Mrzí ma to, slečna."

,,Čo vás mrzí?" pousmiala som sa, no chcelo sa mi kričať. Ľútosť som nepotrebovala.

,,Pán Damien vás požiadal o ruku, tak by sa mal správať ako vzorný snúbenec, nie si sem vodiť dámske návštevy a ešte tak, aby ste o nich vedeli. Prosím, nehovorte mu, že som k vám bola takto úprimná. Určite by sa mu to nepáčilo, ale mne sa na druhej strane nepáči, že sa hodlá takto k vám správať."

Pokrútila som hlavou akoby šlo o maličkosť. Bola som rada, že je ku mne Samantha takto úprimná, ale jej ľútosť som vážne nepotrebovala, obzvlášť keď som sa snažila tváriť, že je mi to fuk. ,,To je v poriadku, Samantha. V podstate je mi to jedno. Damien si môže robiť so svojím životom čo len chce."

Rýchlo som kráčala do jedálne a pustila sa do raňajok. Bude to ťažšie ako som si myslela, ale čo narobím. Nemala som veľa možností a už vôbec som nemala možnosť zveriť sa niekomu s tým, čo ma trápi. Mamu a Evelyn som oklamala a ak by som sa im chcela vyrozprávať, musela by som im povedať pravdu a kto vie, či by sa mi neobrátili chrbtom. Nikto nemá rád, keď im klamú. Mala som im povedať pravdu hneď na začiatku.

Akurát som dojedala keď sa dovalil Damien. Jeho zastrašujúca aura akoby ešte spala. Vyzeral, že sám nemal dosť spánku. Viečka mal stále zlepené, vlasy mu odstávali do všetkých strán a ani náhodou nepripomínal toho nebezpečného muža, ktorým bol. Hodil sa na stoličku a s mrnčaním si šúchal oči, aby sa prebral. Samantha mu priniesla pohár vody, v ktorej šumela akási tabletka. Len čo sa rozpustila, Damien do seba hodil obsah pohára a oprel sa o stoličku.

,,Rušná noc?" pousmiala som sa nevinne a trochu ma potešila jeho mrzutá reakcia. Nuž, sám ma prirovnal k otravnému dieťaťu, tak nech si to vytrpí.

,,To ťa ráno kopla elektrina, že prekypuješ energiou?" zamrmlal a rukou si prehrabol vlasy, čím len zhoršil stav, v akom boli.

,,A teba hrýzla celú noc do zadku, že ju nemáš?"

Damienovi zabehlo sústo, ktoré si práve vložil do úst. Neuniklo mi, že Samantha skrývala smiech. Damien rýchlo prehltol, napil sa vody a zagánil na mňa. ,,Nie, hrýzlo ma čosi iné," poznamenal a moja nálada sa ocitla na bode mrazu. Isteže, hrýzla ho tá blondína. Spomeň čerta! Jej opätky klopkali po schodoch a podlahe tak hlasno, že mi to spôsobilo migrénu. Vošla do jedálne, oprela sa o zárubňu a zamávala na nás.

,,Tak ja idem. Ak ti bude smutno, vieš, kde ma nájdeš, macko," povedala veselo, na čo sme všetci reagovali úplne opačne. Damiena to hneď prebralo a to tak účinne, že jeho temná a chladná aura sa vrátila v plnej sile.

,,Nevolaj ma tak ak ešte niekedy chceš použiť svoje hlasivky, inak ti ich osobne vytrhnem," zavrčal naštvane akoby mu zabila psa. Lola nemo prikývla, jej úsmev bol dávno preč. Bez váhania odišla a na chvíľu som si priala, aby ma vzala tiež preč. Nechcela som byť s Damienom, keď bol takýto. Nedokázala som sa odlepiť od stoličky. Zvažovala som či tu vôbec mám ostať sedieť, aby som ho nenahnevala viac. Jeho hnev vo mne vzbudzoval strach, aký som ešte nezažila.

,,Bež sa pripraviť," zamrmlal na mňa hrubým hlasom a pustil sa do jedla.

Spýtavo som hľadela na Samanthu, no tá len pokrútila hlavou. I tak som sa ja hlúpa pýtala. ,,Pripraviť na čo?"

Damien zavrel oči, zaklonil hlavu a zhlboka sa nadýchol. Snažil sa ovládať svoj hnev. ,,Dnes stretneš členov Hádovho bratstva a už bež, lebo ma len viac vytočíš."

Zo stoličky som vystrelila ako raketa a utekala som hore schodmi. Na čele sa mi vytvorili kvapôčky studeného potu. Členov bratstva som nechcela stretnúť ani za za milión rokov, ale určite by nemalo význam hádať sa s Damienom. Ako som sa ale mala pripraviť? Nemôžem tam ísť v mikine a rifliach? Zrejme nie, tak som sa prezliekla do dlhej čiernej sukne a červenej blúzky. Vlasy som si upravila do drdola a čakala som, kedy príde čas na nepríjemné stretnutie.