I'm Pregnant

-Ide o mňa-

„Jess...j-ja ti musím niečo povedať." koktal Drew. Ak mi teraz povie, že ma miluje, a že si to uvedomil až potom, čo mu jeho hárem nedal, tak nech zabudne na odpustenie!

„A čo také?" spýtala som sa s pokojným tónom.

„Vieš...ja som povedal niečo čo som nemal." vypadlo z neho a ďalej si žmolil prsty. Veď každý deň niekomu klame a jeho to zrazu trápi?

„Ako keby si to nerobil každý deň." odvrkla som, na čo som si od neho vyslúžila vražedný pohľad.

„Ale toto je iné. Tu ide o teba." opravil ma. Prekvapene som sa na neho pozrela a bola pripravená ho zabiť hoci aj steblom trávy.

„To si robíš srandu? Čo si o mne zase hovoril?" zvýšila som hlas.

„Ale ja som bol opitý a nevedel som čo hovorím! Naozaj prepáč." dal si hlavu do dlaní.

„A čo si komu vlastne povedal?" to som zvedavá, čo jeho egoistická osoba vymyslela.

„Že sme sa spolu vyspali a si so mnou tehotná. Ja naozaj neviem ako ma to mohlo napadnúť. Proste...to ten alkohol." povzdychol si zúfalo a čakal ako zareagujem.

„Nechápem, prečo som ťa nezabila už vtedy, keď som ťa s ňou nachytala." pokrútila som hlavou a postavila sa na odchod. Lenže Drewova ruka ma zastavila.
Otočila som sa k nemu a pozrela sa do jeho beznádejných očí.

„Musíme im dokázať, že to tak nie je." povedal a pustil moju ruku. Na nič som nečakala a rozbehla sa domov.
Skoro som vyrazila dvere a po ceste do izby som zrazila Am, ktorá práve telefonovala.

Vbehla som do izby, zamkla sa a hodila na posteľ. Zaborila som hlavu do vankúša a zakričala doň. Zrazu som sa cítila pokojná.
Ale je možné, že by ho to naozaj trápilo? Veď opití ľudia hovoria pravdu...možno preto chcel, aby sme im dokázali, že to tak nie je. Počkať! Ale je to naozaj lož?

###

„Jess, jedine ty môžeš mať tak kompikovaný život." skonštatovala Simone potom ako som jej vyrozprávala najnovšiu situáciu.

„Ďakujem za upozornenie." odfrkla som si a do úst si dala prvé sústo francúzskej polievky.

„Jedno, ale viem naisto. Musíš si urobiť tehotenský test a potom všetkým dokážeš, že si to len vymyslel." povedala jednoducho. Len aby tam nebolo niečo iné.

„Máš pravdu. Pôjdeš so mnou?" dala som si ďalšie sústo a zrazu zacítila nepríjemnú bolesť v bruchu.

„Nie, čosi?! Na záchod s tebou nepôjdem!" vykríkla Simone až sa za nami otočilo pár hláv.

„Tak som to nemyslela." prevrátila som očami a chytila si brucho. Tá bolesť bola silnejšia. Naštastie si to Simone nemohla všimnúť.

„Aha, tak to hej. Veď môžme ísť aj teraz, čo ty na to?" navrhla. Ja som len jemne prikývla hlavou a snažila sa nemyslieť na tú neznesiteľnú bolesť.
O chvíľu sme už obe dojedli a odložili taniere do regálov.
Ešte som si šla po veci do skrinky a Simone ma samozrejme sprevádzala. No nebola jediná.

Posmešné a ľútostivé pohľady spolužiačok, ale aj starších žiakov neboli dvakrát príjemné. Preto som sa v duchu zaradovala, keď sme konečne vychádzali zo školy.

Cesta bola jasná - lekáreň. Bola som dosť nervózna a bolesť brucha so Simoniným "upokojovaním" to len zhoršovali.

Predavačka sa na mňa divne pozrela po vyslovení mojej požiadavky. Radšej som rýchlo zaplatila, a čo najrýchlejšie sa ponáhľala domov aj so Simone a tej vecičke, ktorá mi buď zničí život alebo zlepší.

V kúpeľni som sa radšej zamkla, aby sem náhodou nezavítal nejaký nežiadaný hosť.
Rozbalila som test a...
Onedlho som ho vytiahla a v duchu sa modlila, aby nebol pozitívny.
Moje modlitby však neboli vyslišené a ja som veľmi dobre vedela, že teraz už nikoho nepresvedčíme, že si Drew vymýšľal...