I'm Pregnant

-Tehotný idiot-

Keďže ste ma velice potešili svojimi com. na minulej časti, rozhodla som sa dať ďalšiu ;)

„Kto že sa nám to tu ukázal." vyhlásila som, keď sa Drew konečne zastavil. Vedľa mňa.

„Ter, mohla by si nás nachvíľu nechať samých?" otočil sa ku svojej potenciálnej priateľke. Teri sa zatvárila začudovane, no potom predsa len odišla. Ona ma tu nechala s ním? S otcom môjho dieťaťa?

„To bude asi niečo vážne, keď si odohnal svoju priateľku." opäť úškrn. Drew bol však stále naštvaný.

„Nie je to moja priateľka." odvrkol. Ale, nehovor.

„Akoto, že nie? Veď vy sa k sebe, tak skvelo hodíte." zaironizovala som. Idiot a fajn baba. Naozaj sa k sebe hodia.

„Nehraj to. Viem, že ti to povedala. Predo mnou nič neutají. Ona ani ty." šklblo mu kútikmi úst a ja som znova stuhla. Neštvite ma.

„Ani mňa tak ľahko neoklameš." žmurkla som na neho a chcela ho obísť, lenže jeho ruka ma zastavila.
Nechcene som sa vrátila na pôvodné miesto.

„Tak čo ešte chceš?" otrávene som si povzdychla.

„Niečo po čom už dlho túžim." čakala som, že ma pobozká, tak ako to býva v romantických filmoch. Lenže mi nie sme vo filme. Aj keď občas mám o tom veľmi veľké pochybnosti.

A čo teda urobil? Zvrtol na päte a stratil sa v dave.
Chvíľu som ostala zarazene stáť. Naozaj urobil to čo urobil? Nechal ma tu stáť? Vyzerám ako idiot. Oprava! Tehotný idiot...

****

„Tak čo chcel?" dobehla ku mne zvedavá Teri. Prečo mám pocit, že čím viac si ju obľubujem?

„Ale nič." mávla som rukou a zabuchla skrinku.

„No jasné. Vieš čo u žien znamená nič." založila si ruky na prsiach a svoj pohľad zabodla hlboko do mňa. Au, bolí to!

„Ale tentokrát to tak naozaj je!" vykríkla som zúfalo.

„To hovor vieš komu." odfrkla si.

„Tebe." zasmiala som sa. Aj Teri sa usmiala, no ja som aj tak vedela, že ešte neskončila.

„Ale ja to myslím vážne."

„Veď aj ja." uškrnula som sa a objala ju. Chvíľu ostala prekvapená, no potom sa spamätala.

„Zajtra v škole, ahoj!" zamávala som jej a bežala preč.
Moje myšlienky sa opäť venovali Drewovi. Všetci snáď vieme čo presne...

****

„Teraz si robíš srandu, však? Nemôžeš to myslieť vážne. Prečo by ma mal strážiť Drew? Nie som predsa decko." naštvane som sa hodila na gauč.

"?„Ale si. A preto ťa nenechám samú doma. Celý týždeň! Čo keby sa ti niečo stalo." začala hisáčiť mama. A keď tu bude Drew sa mi nič nestane? Mama, máš veľmi falošné ilúzie.

„Ale-" prerušila ma v argumentovaní mojich osobných práv.

„Žiadne ale. Už som rozhodla a moje rozhodnutie už nezmeníš." sladko sa usmiala a odišla sa baliť.
Spoza rohu som započula Amberin smiech.

„No zadus sa!" odsekla som naštvane a obišla ju. Samozrejme aj s náhodným buchnutím.

****

Je deväť hodín večer. Am je na chate s triedou. Theo robí potomkou so svojou priateľkou. A moji rodičia makajú v Thajsku. A ja? Povaľujem sa na posteli a rozmýšľam ako sa mám chovať.
Neutrálny výraz? Pri Drewovi dlho nevydrží.
Úsmev? Moc nápadné.
Neštastný pád z okna? Geniálne. Som génius.
Naneštastie sa vtedy ozval zvonček a moje plány sa v sekunde rozplynuli.

Poslušne som docupkala dverám a váženému hosťovi otvorila.
Ten s veľkým úškrnom vošiel dnu a začal sa obzerať. Nebolo to tak dávno, čo sme tu...

„Vidím, že si nadšená z mojej prítomnosti." povedal po chvíli.

„Ani si nevieš predstaviť ako. Najradšej by som ťa vyhodila z okna z toľkej radosti." uškrnula som sa.

„Ha-ha. Naozaj vtipné." prevrátil očami. Zrazu mi začali oťažievať viečka, čo znamenalo, že je čas ísť spať.

„Ja už idem. Dobrú." zdvorilo som ho odzdravila a bežala do izby.
Možno by som pri ňom ostala dlhšie, keby som nemala chuť ho pobozkať...

Blesk. Hrom. Ďalšie a ďalšie blesky a hromi.
V klbku som sa už pol hodinu zvýjala na posteli.
Neznášam búrky! Alebo to je len tým tehotenstvom? Neviem. Bože, ďalší. Čím som zhrešila? Za čo ma to trestáš?

Keď sa však ozvalo ďalšie dunenie, moja maličkosť to nezvládla.
Vystrelila som z postele a bežala ku Drewovej izbe. (Všimli ste si, že dnes akosi veľa beží? :D)

Pootvorila som dvere a zisťovala či už spí.

„Drew, spíš?" zašepkala som do tmy. On neodpovedal, ale nadvihol perinu. To pre mňa znamenalo áno.
V sekunde som pri ňom ležala a objímala ho.
Dobre sa na mne zabával, keďže vždy, keď zahrmelo alebo som uvidela blesk, som sa k nemu ešte viac pritisla.

ZKeby nás teraz niekto načapal." uchechtol sa.

„Veď nerobíme nič zakázané."

„Pochybujem, že by tomu uveril." zasmial sa. Chcela som sa tiež zasmiať, lenže spánok bol rýchlejší. A Drewova prítomnosť tomu len pomáhala...

Nemám poňatia koľko je hodín, ale nemôžem spať.
Vonku je stále tma a prší. Ale dobrá správa je, že už nie je búrka. Takže vlastne sa môžem vrátiť do svojej izby...

Aj ja som sa postavila, ale čo čert nechcel, Drew sa prebudil akurát vtedy, keď som na ňom sedela obkročmo. Ale to bola súčasť môjho úteku!

„Táto poloha sa mi páči." uškrnul sa a ruky položil na môj chrbát, čiže ma uväznil vo svojom 'objatí'.

„Ale mne nie." odvrkla som a snažila sa odväzniť (v tomto príbehu získate veľa nových slov :DD).

„A kto sa ťa pýtal?" sladko sa usmial a ja som sa rozhodla hrať jeho hru.
Pritisla som sa k nemu, tak ako sa len dalo. Jemne som sa obtrela o jeho pery a zahryzla mu do nej.
Odpoveďou mi bolo jeho nespokojné zavrčanie. Chytil sa.
No potom sa to tak trošku zvrtlo.
Moju pozíciu vystriedal on. Takže ja som bola dole a on hore.
Prisal sa mi na pery, čo prebudilo motýli roj v mojom podbrušku.
Jazykom mi vošiel do úst a preskúmal všetky dostupné miesta.
Tak veľmi, tak veľmi som túžila, aby toto robil každý deň.
Tak veľmi som túžila, aby mi šepkal sladké slová vždy, keď sa zobudím...pri ňom.

Zatiaľ čo som rozmýšľala o nemožnom, Drew si stihol vyzliecť, všetko čo mal na sebe. Iba ja som ostala po zadu. Dlho však nie.

O chvíľu sme boli obidvaja nahí a plní vzrušenia.
Drew ma obsypával bozkami najrpv na perách, potom na krku až došiel k najcitlivejšiemu miestu. Takto o pol roka to bude teda veľmi zaujímavé miesto.

Zrazu však prestal.
Zmätene som sa na neho pozrela a hľadala ho v tme.
Keď som započula zabuchnutie, došlo mi to. Vieš Drew, myslím, že na ochranu už je neskoro.

"Môžem?" opýtal sa a ja som nepatrne prikývla. 

Áno, stalo sa to.

„Už som sa bál, že sa tu budeme nudiť." usmial sa a venoval mi bozk na spánok. Sama pre seba som sa usmiala, no moja skvelá nálada sa po jeho slovách razom zmenila.

„Viem to. Viem, že si tehotná."