I'm Pregnant

-Hej, mami-

„Ja-ja...to nie je, tak ako to vyzerá!" habkala. Teraz sa zahrám na Luka (nie, nezmenila orientáciu :DD).

„Nie je? Myslíš si, že som úplne blbá? Bozkávaš sa tu s nejakým chalanom, ktorý určite nie je Luke!" dala som ruky v bok. Ide mi to dobre.

„Ja...vieš...už dlhšie Luka neľúbim, ale-" prerušila som ju.

„Už dlhšie ho neľúbiš? Veď ste spolu len od včera!" prišlo mi to neskutočne smiešne, a to sa  aj odrazilo na mojej činnosti.
Smiala som sa ako sfetovaný oslík na káričke.
Naozaj povedala, že už dlhšie ho neľúbi? Akože ho ľúbila päť minút a potom si povedala, že to stačí? Štípnite ma niekto.
„Nechápem čo ti je smiešne!" zamračila sa, no mne to bolo jedno. Ešte stále ma nikto neštípol!

„Že to musela byť päťminútová láska." na čo nasledoval ďalší výbuch smiechu.

„Keď to povieš takto, tak...vlastne máš pravdu. Som s ním len kvôli tomu, že je pekný a populárny." priznala sa. Môj smiech sa ešte zväčšil.
Pripadám si ako psychológ, ktorému sa spovedá krízový prípad. Naozaj potrebujem to štípnutie.

„Vidím, že toto nemá cenu. Idem." zvrtla sa na päte a chcela odísť. Nie tak rýchlo, zlatko.

„Počkaj? Necháš to tak? Nebude ti vadiť, keď to všetko do detailov prerozprávam Lukovi?" pobavene som sa uškrnula.

„Kľudne. Veď aj tak odchádzaš a ver mi, on nevydrží vo vzťahu na diaľku." žmurkla na mňa a zmizla v tme.
Prečo sa mi na nej niečo nezdalo? Tie londýnske baby sú naozaj divné. Divné mesto...

„Mami, som v poriadku. Nikto ma neznásilnil, drogy som nemala a ani tehotná nie som." lepší vtip som nikdy v živote nepovedala.

„Nejak sa mi to nezdá." prižmúrila oči a pohybovačne si ma premerala.

Prevrátila som očami a obišla ju. Potrebujem sprchu.

***

„Vstávať!" ozval sa vedľa mňa mamin veselý hlas. Preboha o piatej ráno? Mami ja potrebujem spať za dvoch!

„Zabudni." zamrmlala som do vankúša a prevrátila sa na druhú stranu.
Vtedy mama urobila niečo, za čo som mala chuť vraždiť.

„Ako si..." zhíkla som, keď zo mňa stiahla perinu. Moju teplučkú perinku.

„Musela som urobiť krízové opatrenia." nevinne sa usmiala.

„Ale až také brutálne? Mami, nie sme na vojne." rozospato som si ponaťahovala svoje neoddýchnuté telo. Kedy príde to ráno, keď sa ráno s úsmevom pretiahnem? (xD)

„Ale no tak, Jess. Dneska mám konečne voľno a nechcem  aby si sa znova potĺkala po Londýne s tým chalanom." čo to? Ona nás videla? A videla aj moje usmievavé úsmevíčky?

„Ale mami-" prerušila ma.

„Žiadne ale. Videla som tie pohľady." výstražne vztýčila prst a odišla. Hej, mami, on nie je na vzťahy cez diaľku...