I'm Pregnant

-Jealous-

"Ona sa iba pomýlila." ozvalo sa z dverí. Doktorka sa prekvapene otočila, čím umožnila aby som zistila kto mi zachránil krk. Na moje brutálne veľké prekvapenie tam stál Drew. Čo dopekla robí v Londýne?

„Ale ja..." začala habkať, ale Drew jej položil ruku na plece.

"Myslím, že by ste mali odísť slečna." v tom hlase bolo toľko irónie, že som až pochybovala, či nemá čo to v sebe.

„D-dobre, tak ja idem." vystrašene vybehla z izby. Hodila som očkom po mame, ktorá sa na Drewa pozerala ako na Boha. Veď je to len Drew, žiadny Boh.
Mamin pohľad bol však ešte božskejší ako predtým. No nech sa tu ešte začne klaňať.
Stále som na sebe cítila Drewov pohľad. V izbe bolo stále ticho.
Zrazu sa mama postavila a s lesklými očami podišla ku dverám.

„Ste spolu takí zlatí." utrela si slzu a zmizla za dverami. Mami, my nie sme zlatí. My sme tehotní.

Drew prevrátil očami a sadol si ja kraj postele. Tak isto ako Luke si ma celú premeral. Tentokrát som však nenaberala odtieň červenej.
Vedela som, že tu nie je len tak. Pozrieť svoju tehotnú bývalku.

„Prečo si tu?" opýtala som sa do ticha.

"Nie len Lukovi volali o tretej ráno." uškrnul sa. Tak fajn. Vyklop to. Odkiaľ sa poznáte!

„Lukovi? Odkiaľ o ňom vieš?"

„Mám svoje zdroje." usmial sa. Nie falošne ani inak, ale prekvapivo úprimne.

„Tie tvoje zdroje teda veľmi dobre poznám." prevrátila som očami.

„Tak vidíš." táto konverziácia nikam nevedie.

***

„Drew prestaň!" vykríkla som zo slzami v očiach. Po tom čo som urazila jeho neexistujúce ego, ma už dobrú chvíľu....mučí. Zaujímavé ako sa konverzácia o zdrojoch dokáže zmeniť na šteklenie.

„Čo zato?" zasmial sa. Ja by som aj o niečom vedela. Dieťa by si nechcel?

„J-ja urobím h-hocičo." doslova som sa hádzala po posteli. Som zvedavá či sa aj moje dieťa bude tak v budúcnosti hádzať.

„Fajn. Povedz mi čo je medzi tebou a Lukom." zrazu zvážnel a prestal ma štekliť. Rýchla zmena nálad? To musia byť všetci okolo mňa tehotní?

„Prečo?" posadila som sa a nadvihla obočie.

„Odpovedz." precedil cez zuby. Čo to s ním dopekla je?

„Nič medzi nami nie je, sme len kamaráti. Ale, prečo ťa to vôbec zaujíma?" tón môjho hlasu už nebol vôbec pokojný. Práve naopak.

„Och naozaj? Podľa toho čo o tebe hovoril som myslel, že ste niečo viac." posmešne si odfrkol. Ale, ale, žeby Drew začal žiarliť?

„Ty žiarliš!" povedala som neveriacky. Drew sa ku mne šokovane otočil, lenže jeho výraz hovoril za všetko. Mám pravdu. Žiarli.

„Ako ťa to napadlo? Jasnéže nežiarlim. Na toho idiota? Pche." snažil sa pôsobiť neutrálne, lenže môj ženský inštinkt veľmi dobre vedel, že to tak nie je. Zožieralo ho to. Žeby mu na mne predsa len záležalo?

„Odkiaľ sa vlastne vy poznáte?"

„To je fuk. Aj tak by ti to bolo na nič." postavil sa a chystal sa odísť.

„Počkaj!" zakričala som. S povzdychom sa otočil.

„Čo proti nemu máš?"

„Vaše dieťa." to bolo jediné čo povedal. Toto je v háji. Naozaj si myslí, že...? Veď vtedy sme sa ani len nepoznali. Bože Drew, keby si len vedel...

Iba na minulej časti som vám ďakovala za 900+. Teraz vám ďakujem za 1K. Jste boží :3 ♥