I'm Pregnant

-Nevinné dotyky-

Časť venujem @Just_Writer ;)

Jeho pery boli pre mňa ako droga. Nedokázala som sa ich nabažiť, hoci vo vnútri ma zožieral pocit klamstva. Lenže na to som si už zvykla.

„Takže takto vyzerá náhodný bozk?" pobavene som sa opýtala, keď sme sa pre nedostatok kyslíka museli odtiahnuť.

„Áno, ale..." zmĺkol.

„Ale?"

„Vieš, ja mám veľmi zlú pamäť, takže...čo keby si mi to ukázala ešte raz?" nevinne sa usmial.
So smiechom som sa mu znova prisala na pery. Tento krát to už nebolo žiadne oťukávanie. Bol bozk plný vášne.
Prsty som mu zamotala do vlasov, čím som si ho viac pritisla k sebe.
Jemne ma postrčil, čiže som spadla na pohovku.
Ľahol si na mňa a jemne sa obtrel perami o ti moje. Ale zazvonil zvonec a rozprávky bol koniec. Doslova.
Pri dverách sa ozval zvonček. Drew to, ale ignoroval, takže som mu jemne zatlačila do hrude.
S nespokojným zavrčaním sa odtiahol a šiel otvoriť dvere.

„Ty?!" 'povedal' naštvane.

„Mohol by som hovoriť s Jess?" opýtal sa mne až príliš známy hlas.

„Nie, nemohol." odsekol Drew nepríjemne.

„A-"

„Už som povedal a teraz vypadni." zavrčal.

„Počkaj!" odstrčila som Drewa od dverí a vyšla von na chodbu. Pre istotu som aj zavrela dvere, pretože Drew je schopný všetkého.

„Čo tu robíš?" opýtala sa som sa ho a oprela sa o rám dverí.

„Potrebujem sa s tebou porozprávať." nervózne si prehrabol vlasy.

„A o čom?"

„Je to dieťa jeho, však?" jeho výraz bol sklamaný.

„Á-áno, prečo?" nadvihla som obočie. Všetci veľmi dobre vieme ako to je.

„Ty si sa s ním fakt vyspala? Taže hovoril pravdu?" prekvapene sa opýtal.

„Luke, povedz prečo si prišiel. Tento rozhovor nikam nevedie." zamračila som sa.

„Ja len... Drew je strašná sviňa a ja nechcem, aby ťa využil." usmial sa.

„Neboj, nevyužije." tiež som sa usmiala.

„Mám ťa rád, Jess." pritiahol si ma do medvedieho objatia.

„Aj ja teba, Luke." položila som hlavu na rameno a vdýchla jeho vôňu. Ako otec by voňal pekne. Naozaj Jess?

„Už ste skončili s tými rečičkami?" započula som Drewov otrávený hlas.

„Nebuď taký." odtiahla som sa od Luka.

„Ahoj." to bolo posledné, čo povedal.

„Nemusel si byť taký odporný." drgla som do neho.

„Videla si ako sa na teba pozeral?" povedal rozčúlene a zamrmlal nejakú nadávku. Chcela som sa ho opýtať ako to medzi nami vlastne je, ale po tom čo urobil by z toho bola len ďalšia hádka. A jedna hádka na prvý deň v novom byte úplne stačí.

Celú noc som nemohla spať, pretože sa na mňa neustále tlačil môj spolubývajúci. Raz ma dokonca vytlačil z postele, takže som skončila na zemi. Ešte sa na tom smial. Debil. Ale pekný debil!

„Uvedomuješ si, že som na teba riadne naštvaná?" takto som zobudila ráno Drewa.
„To tie teh..." hned ako si uvedomil čo vlastne chcel povedať si dal ruku na ústa.

„Nebude to tým." uškrnula som sa, hoci vo vnútri ma to zabolelo. A čo vlastne? Malý prežil, takže sa vlastne nič takého hrozného nestalo.

„Prepáč." ospravedlňujúco sa usmial.

„V pohode." takto znela naša posledná konverzácia. Do konca školy sme spolu ani raz neprehovorili. A dôvod? Možno vás prekvapím, ale neviem.

***

„Tak, hovor. Chcem vedieť všetko. Do detailov." ani nemusím hovoriť kto si ma vystriehol počas obednej prestávky.

„Nie sú žiadne detaily. Len dva nevinné bozky." žmurkla som na ňu.

„Čože?" začala pišťať a skočila na mňa.

„Zlez zo mňa." prehovorila som priškrteným hlasom.

„To je super. Najprv sú to nevinné bozky, potom nevinné dotyky a nakoniec nevinný sex." na to som spustila nekontrolovateľný smiech. Nevinný sex? Akože to len tak náhodou...ehm, ehm.

„Ty si fakt blázon." buchla som jej do ramena.

„Aha kto ide." začala sa priblbo usmievať.

„No kt-" zasekla som sa. Drew a Chris. Chris sa na niečom strašne smial a Drew mal na tvári...sklamaný výraz?

„Hééj, Teríí." začal mávať na Teri, ktorá sa ihneď začervenala. To je toho. Vypatlaný idiot na ňu začne mávať a ona je červená ako paradajka. Och.

„Ahoj Chris." podišla k nemu a objala ho, čo ma mierne vyviedlo z miery.

„Neboj aj ty dostaneš." už otváral náruč, no zo zadu sa ozval Drewov naštvaný hlas.

„Opováž sa." zasyčal.

„Jáj, ja som zabudol." buchol sa po čele.

„Necháme ich tu samých nech si vyriešia svoje novomanželské problémy a my sa pôjdeme najesť, čo ty na to?" usmial sa na Teri.

„Jasné." znova ten priblbý úsmev. Zobral ju za ruku (čo ma zase prekvapilo) a spoločne vošli do jedálne.

„Pôjdeš so mnou do nemocnice pozrieť ho?" opýtala som sa.

„Nemôžem." povedal bez toho, aby sa na mňa pozrel.

„Prečo?"

„Už mám niečo iné." odsekol a odišiel. Chcel si povedať už mám inú, však?

__________

Zdravím z Anglicka!

Áno, konečne sme tu :D asi tak týždeň (možno dva) si budete musieť počkať na ďalšiu.
Dúfam, že na mňa nezabudnete!

Inak kradnem ponožky :DDDD