I'm Pregnant

-End?-

Áno, včera som pridala časť, ale potom ju aj vymazala, preto vám nešla otvoriť ;)

„S?" veľmi pekne prosím všetkých svätých, ktorí sa na mne teraz dobre bavia, povedzte, že to nie je Chris. Urobte sakra niečo!

„S Chrisom predsa. Keby si videla aký bol milý, pozorný a romantický. " zasnila sa. Tak milý? Istotne vďaka mojej prednáške. Pozorný? Len to hral. Romantický? Na rande šlo jeho neexistujúce dvojča. Problém vyriešený.

„Aha." hlesla som.

„Dneska ideme znova, ale do kina. Na nejaký horor. Ja sa tak teším." vypískla. Zabudla som si zobrať štuple do uší. Prepáčte ušká, už sa to nikdy nestane.

„Len aby si sa nepopálila. Vieš akú prednášku si mi dávala ty, keď-" prerušila ma.

„Ale to je iné. On je iný." hej a v čom? Iné sexuálne praktiky?

„Ach tak. To tu ešte nebolo." prevrátila som očami a radšej sa otočila ku skrinke. V tej chvíli sa zo zadu ozval krik.
S Teri sme si vymenili nechápavé pohľady a išli za krikom.
Pred školou sa bili dve baby. Áno, baby.

Spomínala som, že naša škola je tak trošku popletená?
Ako inak to bola Sandy a nejaká iná žiačka, ktorej stekal malý pramienok krvy z nosa.
Aby som vám objasnila, prečo ma to vôbec nezaskočilo. Sandy je takzvaná školská bitkárka. Už od škôlky bola problémové dieťa a verte mi, že ak by som stretla jej školkarské ja, možno by som aj ja odišla zo zlomeným nosom, poprípade s nohou alebo rukou. Alebo by som jej nakopala zadok. Podľa toho či by som bola vtedy tehotná.

A keďže Sandy je taká už vyše pätnásť rokov má aj veľké skúsenosti. Tentokrát však zašla ďaleko.
Neviem prečo sa tie dve bili, ale tá druhá si rozhodne nezaslúžila ranu do hlavy.
S bolestným výrazom si ju chytila a mierne sa prikrčila.
Sandy to však nevadilo a chcela ju udrieť znova. Lenže ja ako totálny idiot som sa tam rozbehla a skočila na ňu. Zozadu. (Pozrime keľo úchylákov tu je :DD)
Samozrejme na brucho. Čo dosť zabolelo.
No môj 'nosič' bol vrtkejší a zhodil ma na zem. Dala mi silnú ranu priamo do brucha. Celým telom mi začala pulzovať silná bolesť. O chvíľu som to nevydržala a zavrela oči. Potom som mala spoločnosť zvanú tma.

***

Zobudil ma jemný dotyk na mojej ruke. Pootvorila som oči, no hneď ich aj zavrela. Nielen že sa vrátila bolesť brucha, pridala sa k nej aj bolesť hlavy.

„Len lež." povedala mama, keď som sa o to pokúsila druhý krát.

„Čo mi je?" zachraptila som.

„Vlastne nič, iba ťa pravdepodobne teraz bude bolieť brucho." cítila som, že ju niečo trápi.

„Mami, čo sa stalo?" opýtala som sa.

„Ten tehotenský test nebol Am, že?" smutne sa zasmiala.

„Nebol." povedala som previnilo.

„Bol tvoj. Nechápem ako som si to nemohla všimnúť. Veď si bola v siedmom mesiaci." to už som otvorila oči.

„Bola?" mama len smutne prikývla a sklonila hlavu. Oči sa mi začali plniť slzami. Bola som sprostá, že som šla do tej bitky. Totálne sprostá! Blbý tehotenský mozog!

***

Po trojhodinovom plakaní som sa konečne ako tak ukľudnila a chystala sa spať. Lenže ako naschvál niekto otvoril dvere, čím narušil všetku rovnováhu. Prečo?

„Je mi to ľúto." sadol si na stoličku a upokojujúco ma chytil za ruku.

„Nie je to tvoja vina." pohladila som ho po líci.

„Ale je! Som predsa otec!" povedal zúfalo.

„Odkiaľ to vieš?"

„Testy." mykol plecami.

„A Simone." že som sa vôbec pýtala.

„Aha." hlesla som.

„Mohla si to niekomu povedať." povedal po chvíli.

„A komu? Nebodaj tebe? Ešte by si ma vysmial a odkopol ako všetky ostatné." uchechtla som sa. Povedala som to Simone a pozri ako to dopadlo.

„Ale veď vieš, že ťa-" prerušila som ho.

„Nehovor to. Nechcem to počuť. Hlavne nie teraz. Dneska ma ľúbiš a zajtra budem len ďalšia z tvojho háremu. Preto by si radšej mal ísť. Pokiaľ nechceš, aby som to vyriešila ručne." otočila som sa na druhú stranu.

„Ale-"

„Choď už!" vykríkla som. Drew ostal chvíľu prekvapený, no potom predsa len odišiel.
Chcete vedieť aké sú moje pocity? Alebo viete čo? Nechcem mať žiadne pocity, pretože sa v nich vôbec nevyznám! A navyše sa teraz ani nemôžem vyhovoriť na tehotenstvo. Už som sama v jednom tele. Si preč len pár hodín a už mi chýbaš, krpec.