1. Diablova krv: Zakázaná rozkoš [Dokončené]

1. Úloha

,,Mikayla, čo sa to s tebou deje?" Zašepkal Raziel.

,,Nemám z toho dobrý pocit, Raz." Zdoverila som sa mu.

Ja a Raziel sme boli Bohu najbližší anjeli. Boli sme najvrchnejší bojovníci, akých mal.

Moje vlasy, ktoré siahali po zadok, boli biele ako čerstvo napadnutý sneh. Každý anjel mal biele vlasy a biele krídla. Nikto nebol výnimka.

Moje pery boli krvavo červené a veľké. Mihalnice husté, dlho a čierne. Naša pokožka bola jemná, hladká a nikdy sa na nej neobjavil žiadny pupáčik.

Postavou som bola nízka ale mokré krivky boli dokonalé. Prsia a zadok boli nádherne tvarované. Na sebe som mala biele úzke šaty, ktoré moju postavu ešte viac zdokonaľovali.

Ako anjeli sme mali svoj pach. Voňali sme ako vanilka.

Anjel bol dokonalou a nádhernou bytosťou. Boli sme znakom dokonalosti a krásy. Veď predsa sme patrili k elite. Boli sme bájne stvorenia, ktoré bojovali proti zlu a slúžili Bohu.

,,Poď. Náš stvoriteľ nás už čaká." Potiahol ma.

Kráčali sme nebeským kráľovstvom priamo do miestnosti, kde sa nachádzal Boh.

Zaklopali sme na dvere.

,,Vstúpte." Povedal Boh.

Vošli sme do miestnosti a na tróne sedel Boh a vedľa neho Ježiš a Panna Mária.
S Razielom sme sa uklonili a čakali, kým náš Pán neprehovorí.

,,Mikayla a Raziel. Ste moji dvaja najsilnejší bojovníci, mám pre vás úlohu." Začal.

Obaja sme sa vystreli a počúvali.

,,Som rád, že trpezlivo čakáte na moje ďalšie slová." Usmial sa ,,vašou odmenou bude posvätný zväzok."

,,Prosím?" Prekvapene som zažmurkala.

,,Áno. Rozhodol som sa, že vaša krv sa musí spojiť v jednu a preto sa obaja vezmete a spravulte potomka aby vaša bojová línia nezanikla ale naopak. Zosilnela." Snažil sa to vysvetliť.

,,Nie." Zamietla som to.

Raziel na mňa pozrel s pohľadom aby som mlčala. Do čerta s ním. Toto, čo od nás žiada je nemysliteľné!

,,So všetkou úctou, Vašu úlohu nepríjmeš. Chcem ma želaný zväzok uzavrieť z lásky a nie z povinnosti." Postavila som sa Bohu.

,,Láska príde časom." Mávol rukou ,,rozkážem Berienkam aby začali s prípravami."

Berienky boli niečo ako krásne slúžky Boha.

,,Nie. Raziela si nevezmem." Zamietla som to.

,,Ak si ho nevezmeš dobrovoľne," začal Jemne nahnevane ,,PRIKAZUJEM TI VZIAŤ SI ANJELA RAZIELA A SPLODIŤ S NÍM DIEŤA!!!" Zreval.

,,Nie." Zasyčala som ,,Učíte smrteľníkov aby vo vás verili, aby milovali a ctili. Boh nemá právo rozkázať miluj, ak tam nie je iskra."

,,Ako sa opovažuješ oponovať svojmu stvoriteľovi?!" Zvreskol ,,svadba bude zajtra pri západe slnka." Vykázal nás z miestnosti.

Nahnevaná na celý svet som sa rútila do svojej izby. Nechala som zasebou Raziela, ktorého aom ignorovala rovnako ako ostatních.

Vedela som, že Raziel je do mňa zamilovaný. Dlhé roky je tomu tak. Určite sa zo svadby teší. Ale ja nie a ani nebudem. Raziel je len spolubojovník a na cvičisku súper. Nikdy sme spolu nemali ani len priateľský vzťah a nie to ešte manželský.

Nie nikdy si ho nevezmem. Ako Bohov najlepší bojovník som bola jedna z mála, čo mala kľúč od portálu na zem.

Dnes v noci ho využijem a utečiem. Odmietam sa podriaďujú Bohu, ktorý vodu káže víno pije. Nezdalo sa mi to fér. Boh bol  vo veľa veciach iný ako v Biblii. Bol iný ako sa smrteľníci učia. Prefíkaný a myslel len na svoj prospech.

Odmietam uzavrieť manželstvo bez lásky, byť poslušnou manželkou a porodiť deti mužovi, ktorý ma nijak nepriťahuje. Nemala s ním žiadnu chémiu a to nie je život, ktorý chcem ja.

Zatvorila som sa vo svojej izbe a nevyšla odtiaľ do pol noci. Polnoc bola pre anjelov hodina spánku. Vtedy každý spal. Celé kráľovstvo sa ponorilo do ríše snov a všetko stíchlo.

Potichu som otvorila okno a vyletela von. Letela som od kráľovstva na sever smerom ku hviezde s menom polárka. Všetky hviezdy boli svojim spôsobenom jedinečné každý z nich bola z blízka portál. Bohužiaľ sa cez ne nikto nedostal pokial nemal kľúč. Ak boli zamknuté, videli ste sa v nich ako v zrkadle ale ak ste ich odomkli, mohli ste prejsť.

Prišla som k Polárke a s kľúčom ju odomkla. Poslednýkrát som sa obzrela a vletela doň. Objavila som sa na nočnej oblohe na zemi a portál sa zamnou zatvoril. Obzrela som sa a letela smerom do dediny, ktorú z tej výšky bolo vidieť.

Pristála som v jednej tmavej uličke a poprvýkrát sa bosá dotkla chodidlami zeme. Krídla mi zmizli v tele a vyzerala som ako obyčajný smrteľník. Pomaly som začala kráčať von z uličky a všetko si to tu obzerala.

Nevedela som, čo hľadám, koho hľadám a kam mám ísť. Bolo mi jasné, že s východom slnka začne nebeské divadlo. Ak boh zistil, že som porušila jeho zákony, bude zúriť. Pošle pre mňa Raziela s ďalšími vojakmi a práve preto, musím odtiaľto utiecť.

,,Čo taká nádherná dáma robí uprostred noci v uliciach Viedne?" Ozval sa zamnou mužský hlas.

Úplne som to odignorovala a pokračovala ďalej. Zacítila som blížiace sa nebezpečenstvo. Nebeský meč sa aktivoval a objavil sa v mojej ruke. Otočila som sa a muž zastavil tesne predomnou s mečom namiereným pri jeho srdci.