1. Diablova krv: Zakázaná rozkoš [Dokončené]

14. Ako vznikli Diablove deti

Uprostred balkónu bol menší stôl s dvoma stoličkami oproti sebe. Na stolíku boli rôzne jedlá, ktoré som nepoznala, pomarančová šťava a v strede veľká kytica čerstvo natrhaných tulipánov. Vedľa nich horeli tri sviece a vyžarovali svetlo.

,,To si prichystal ty?" Usmiala som sa.

,,Áno." Prikývol ,,teda, nevaril som to ja. Len som to tu nachystal."

,,Ďakujem." S úsmevom na perách som pristúpila ku stolu.

Zozadu ku mne pristúpil a posadil ma na stoličku ako pravý gentleman. Cassian si sadol oproti a sledoval ma s pohárom v ruke.

,,Krv?" Pozrela som na pohár popri jedení.

,,Áno." Prikývol ,,čo si sa ma chcela spýtať?"

,,Tie stvorenia, čo tu boli včera. Sú tvoji súrodenci?" Zaujato som sa spýtala.

,,Áno, anjelik. Všetci traja máme rovnakého otca ale inú matku." Zašepkal.

,,Ale vy nebojujete medzi sebou." Pozrela som sa na Cassiana.

,,Nie. Nikdy sme ani nebojovali. Niekedy sa stane, že sa naše druhy pochytia medzi sebou ale rýchlo to dostaneme po kontrolu." Pousmial sa.

,,Boh si myslí, že medzi sebou vediete stáročia dlhú vojnu." Prešla som po ňom pohľadom.

,,O to ide, miláčik." Zasmial sa ,,Boh si nevidí ďalej od nosa. Naše spojenectvo je našou tajnou zbraňou."

,,Už rozumiem." Usmiala som sa ,,ale keď sa my sem niesol, povedal si, že som nebezpečná pre ostatné druhy."

,,To je pravda. Ale viac si vzácna. Ak by si mnou nebola označená, pokúsili by sa ťa označiť moji súrodenci. Každý z nich vie, že mať anjela po svojom boku je obrovská výhoda." Odpil si.

,,Povedz, Cassian." Postavila som sa a pomaly prešla k nemu. Postavila som sa zaňho a rukami mu prechádzala po hrudi. Pomaly som sa k nemu sklonila ,,ak by som bola človek, túžil by si po mne rovnako?"

,,Samozrejme, že áno." Chytil mi obe ruky ,,je to moja duša, ktorá si ťa vybrala. Všetko, čo cítim je skutočné. Ak by neboli naše city skutočné, naša krv by nechutila tak sladko a pitie krvi z toho druhého by nebolo vzrušujúce, anjelik."

Sadla som si obkročmo na Cassiana sledovala som jeho tvár ,,čo cítiš?"

Kútiky sa mu šibalsky zdvihli ,,Oh anjelik. Cítim vzrušenie, túžbu, lásku a istotu. Ale aj strach. Strach, že nebudeš moja a že ťa stratím."

Čítala som v jeho očiach a hľadala pravdu. Jeho oči sa zmenili na červenú farbu a úplne ma pohltili.

Pobozkala som ho. Dravo a túžobne. Cassian ma chytil jednou rukou za zadok a spolupracoval.

,,Si dokonalá." Pomaly sa odtiahol.

,,Ako to, že ty a každý z tvojich súrodencov ste niečim iným?" Zašepkala som.

,,Naše matky boli smrteľníčky. A každá boli iná. Keď ich otec zviedol, vznikli sme my. Jeho DNA spolu s DNA našich matiek vytvorili nový druh. Artemis je čarodejnica. Jej matka v minulosti pomáhala ľuďom pomocou byliniek. Miešala ich a vyrábala nápoje, drinky, mastičky. Niektorí ju zato nenávideli a začali ju volať čarodejnica. Ona bola prvá, ktorú ľudia upálili na hranici." Vysvetľoval.

Vzal mi prameň vlasom a motal ho okolo prsta ,,Ragnarova mama milovala vlkov. Z nejakého dôvodu sa jej nikdy nebáli a preto je Ragnar vlk. Jeho matka zomrela pri pôrode."

,,Saliorovu matku volali lesná žena, pretože žila v súlade s prírodou. Žila v lese, skoro vždy nahá a tancovala. Zvádzala mužov, ktorý zablúdili a potom ju zabili rozzúrené manželky."

,,A čo ty?" Pohladila som ho po líci.

,,Moja matka milovala noc a priťahovala ju krv. Milovala krv. Pracovala ako sestrička v nemocnici a kradla darovanú krv." Pousmial sa ,,zomrela na rakovinu skôr ako ma zabili."

,,Cassian! Teba zabili?" Šepla som so strachom v očiach.

,,Áno anjelik. Ja som prvorodený, potom je Salior, Ragnar a nakoniec Artemis. Každý z nás musel zomrieť aby sme sa stali tým, čím sme teraz." Pozrel na oblohu plnú hviezd.

,,Ako si zomrel?" Spýtala som sa.

,,Zabili ma vojaci prechádzajúci cez našu dedinu, v ktorej som žil." Povedal bezcitne ,,všetkých som ich zabil."

S úsmevom som mu prehrabla vlasy a pozrela sa naňho ,,chutí ti?" Oči mi spadli na pohár s krvou.

,,Nie." Povedal s jemným odporom v hlase ,, odkedy som sa napil z tvojej, žiadna krv neni dobrá. Chutí ako skysnutá." Ohrnul nad ňou nosom.

Vzala som mu pohár z ruky a položila na stôl.
,,Napi sa zo mňa." Šepla som a dala si nabok vlasy z krku.

,,Nenapijem sa priamo z teba, anjelik." Šepol.

,,Prečo nie?" Prekvapene som zažmurkala.

,,Pretože prvýkrát sa chcem z teba napiť až po rituály." Pohladil ma po líci.

Oči mi zaiskrili. Vzala som to stola prázdny pohár a podala mu ho do ruky. V ľavej ruke sa mi objavil nebeský meč a dala si čepeľ do pravej dlane. Pevne som stisla a ostrie a zacítila rezavú bolesť. Uvoľnila som zovretie a svoju dlaň presunula nad pohár. Krv z ruky začala stekať do pohára a krvavý meč zmizol. Keď bol pohár naplnený po okraj, Cassian vzal moju dlaň a jazykom po nej prešiel.