1. Diablova krv: Zakázaná rozkoš [Dokončené]

5. Cassianov hrad

,,Mikayla, nezabúdaj na to, kto je náš pán. Náš stvoriteľ. Nezabudni, kto je ten, v koho veríš." Prihováral sa mi Raziel ,,nenechaj sa zlákať na cestu zla. Nenechaj sa zviesť diablom."

,,Odmietam sa ďalej podriaďovať Bohu, Raziel. Za toľké roky, čo som mu slúžila, sa mi odvďačil svojou sebeckosťou. Ide mu len o ďalšiu silnú generáciu jeho bojovníkov." Uvoľnila som sa v Cassianových rukách ,,Boh už nie je mojim pánom a už nekráčam v jeho zástupoch. Vybrala som si cestu bez boha."

,,Tu už nemáte čo robiť. Mikayla s vami nepôjde." Povedal ráznym tónom Cassian.

Na tvárach anjelov sa objavili vystrašené tváre a bez slova na nás hľadeli.

,,Vzdávam sa Boha." Povedala som smrteľne vážne a v tom som pocítila ako zo mňa vyšla viera v podobe bieleho dymu.

,,Čo si to spravila?!" Zhíkol Raziel.

,,Len to, čo bolo potrebné aby ste si uvedomili, že svoje slová myslím vážne." Hrdo som zdvihla bradu.

,,Tak sexy." Zavrčal mi do ucha Cassian a znovu sa začal venovať môjmu krku.

Znova mi odhrnul vlasy a tentokrát mi vášnivo oblízal krk ,,tak chutná."

Musela som zavrieť oči, pretože sa mi pred očami začali objavovať hriešne myšlienky.

,,Ja čas odísť, anjelik." Povedal dominantne ale jemne ,,schovaj si krídla."

Moje krídla zmizli a rovnako tak aj meč. Ruky omotal okolo môjho pásu a pevne ma zovrel v náručí. Roztiahol svoje diabolské krídla a mávol s nimi. S obrovským vetrom, ktorý spôsobil, anjeli odleteli do diaľky, spadli a stratili vedomie. Vyleteli sme nad les a leteli. Leteli sme nad krajinou, ktorú pohlcovala noc.

,,Myslíš, že ma nechajú napokoji?" Spýtala som sa.

,,Nie. Vzdala si sa boha, anjelik. Si jeho stvorenie, ktoré bolo stvorené aby mu slúžilo. Stále máš krídla, svoju krásu, nebeský meč, vôňu a tvoja krv je stále omamujúca." Vravel a sledoval pri tom cestu.

,,Takže-..." začala som.

,,Teraz si pre nich nebezpečná. Rovnako tak aj pre mňa alebo pre iné stvorenia na zemi." Zašepkal ,,anjeli ťa budú chcieť zabiť."

,,A ty? Tiež ma budeš chcieť zabiť?" Zdvihla som hlavu aby som videla naňho.

Šibalsky sa usmial ,,bola by ťa škoda, anjelik. S tebou mám úplne iné plány."

,,Aké?" Zvedavo som čakala na odpoveď.

,,To si zatiaľ nechám pre seba." Žmurkol.

V diaľke som zbadala hrad.

,,Vitaj doma, anjelik." Zašepkal mi do ucha.

Pristáli sme priamo na hrade na jednom balkóne. V tichosti som sa kochala výhľadom z balkóna. Široko ďaleko nebolo nič, len lesy a hory.

Cassian otvoril balkónové dvere a vošiel dnu. Následovala som ho so zvedavosťou. Vošla som dnu a začala si to tu obzerať. Po izbe boli rozložené horiace sviečky a nábytok bol čierny. Posteľ bola obrovská. Nikdy som nevidela väčšiu posteľ. Povlečenie na posteli bolo rovnako čierne a saténové.  Okná boli zastreté čiernymi závesmi a steny žiarili čierno krvavými farbami.

,,Pačí sa ti?" Stál pri posteli.

,,Áno. Je to tu krásne." Priznala som.

Na dvere niekto zaklopal. Od ľaku som nadskočila a pozrela na Cassiana. Podišiel ku mne a ochranne sa predomňa postavil.

,,Vstúp, Adelaide." Povedal odmerane a sledoval dvere.

Dnu vošla žena. Bola to slúžka a mala aj sluhovský odev. Jej vlasy boli uhľadené do drdolu a na tvári nemala žiaden Makeup. Bola odomňa vyššia ale pôsobila priateľsky.

,,Prepáčte, pane. Nevedela som, že tu nie ste sám." Zostala stáť medzi dvermi.

,,To je v poriadku." Podišiel ku mne ,,toto je Mikayla. Bude tu somnou bývať. Povedz každému v služobníctve, že s Mikaylou budete jednať ako somnou."

,,Cassian-.." Šepla som ale dal mi prst na ústa aby som mlčala.

,,Nebudem to riešiť, anjelik. Tvoja izba je priamo oproti mojej. Adelaide ti ju ukáže. Nevychádzaj z izby. Hrad je plný upírov, ktorých tvoja krv bude veľmi lákať." Popohnal ma smerom ku dverám.

Vyšla som z jeho izby ocitla sa na chodbe. Adelaide otvorila dvere do mojej izby a keď sme vošli, zistila som, že je úplne rovnaká ako tá Cassianova.

,,Želáte si niečo, pani moja?" Šepla.

Telo sa mi zachvelo, keď jej z úst vyšlo oslovenie.

,,Volaj ma Mikayla." Šepla som zahanbene.

,,To nemôžem. Je to proti pravidlám." Zhíkla.

,, V poriadku. Porozprávam sa o tom s Cassianom." Povedala som pokojným tónom.

,,Dáte si niečo na jedenie alebo kúpeľ?" Spýtala sa.

,,To by bolo úžasné." Priznala som.

Adelaide sa na mňa usmiala a prešla cez celú izbu k ďalší dverám. Keď ich otvorila, vošla do druhej miestnosti, kde bola kúpeľňa. Bola v nej obrovská čierna vaňa, toaleta, sprchový kút a umývadlo s obrovským zrkadlom. Vedľa vani bolo zastreté veľké okno a taktiež tu horeli sviečky. Steny s podlahou tvorili studené ale krásne kamene.

Celé to tu pôsobilo luxusne.

Adelaide potočila kohútikom a do vani začala stekať vrelá voda. Naliala do kúpeľa olej s jahodovou vôňou a rozsypala ruže.

,,Čo by ste si dali na jedenie, madam?" Spýtala sa.

,,Niečo sladké. Neviem aké jedlá máte tu na zemi." Odpovedala som.

Slúžka na mňa prekvapene pozrela akoby ma študovala a napokon zastavila vodu.

,,Prinesiem vám niečo. Spravte si pohodlie." Pousmiala sa a odišla.