1. Diablova krv: Zakázaná rozkoš [Dokončené]

23. Klub Vampire kiss

,,Vlhneš, anjelik." Jeho diabolský úsmev zdobil tvár.

,,Neviem, o čom hovoríš." Šepla som.

,,Myslím, že to viem až priveľmi dobre." pomaly sa ku mne približovala a pritom si zapínal zlaté mužské hodinky na ruke.

Zťažka som preglgla a cúvala dozadu. Narazila som do dverí a Cassian sa objavil predomnou. Ľavou rukou sa oprel o dvere zamnou a pravou si ma v páse pritiahol k sebe.

,,Si mi tak oddaná, anjelik. Je to až bolestivé ako si sa mi celá oddala. Dala si mi srdce, dušu, telo a stále mi toho túžiš dať viac." Šepkal mi do ucha.

Bola som ticho. Vedel to príliš dobre. Poznal ma akoby somnou strávil celý jeho život.

Klop Klop

,,Odchádzame." Zakričal za dverami Furtion.

Cassian sa na mňa usmial a vystrel sa ,,poď, anjelik." Otvoril dvere.

Vyšli sme von pred hrad a bolo tam niekoľko áut. Vonku bola obrovská tma a pršalo. Autami nás odviezli pred akýci klub. Vonku nebolo ani nohy a nápis nad vchodom svietil červeným písmom.

Názov klubu bol 'Vampire kiss.'

,,Pripravení?" Pozrel na nás Cassian.

Chytil ma okolo krku a začali sme kráčať dnu. Vošli sme do luxusného klubu, ktorý mal červené odtiene stien a dopĺňala ju čierna farba. V momente ako sme vošli do spoločnej miestnosti, všetky oči zostali na mne a na Cassianovi. Ignorovali sme každého naokolo a prešli do jednej VIP miestnosti, kde sme zostali sami.

,,Videla si tých štyroch, pri bare? Baba mala zlaté šaty a tí chalani krvilační pohľad." spýtal sa Cass a prikývla som.

Zo zadných dverí vošiel Furtion s ďalšími upírmi a zaistili miestnosť ,,nikto nás nevidel."

,,za nejakú pol hodinu to rozbehneme." Cassian si sadol na gauč a pozeral na mňa.

Išla som sa posadiť vedľa neho ale posadil ma na seba ,,si si tým istá?" Zašepkal.

,,Samozrejme." Pousmiala som sa.

Do miestnosti vošlo 10 ľudí. Presnejšie, 10 žien. Každá išla k jednému upírovi. Začali sa vášnivo bozkávať a posadali si na nich rovnako ako som ja sedela na Cassianovi.

,,Je to ich večera." Zašepkal.

Pomaly ma bozkával na krku a čakal na reakcie môjho tela.

,,Napi sa, láska." Zašepkala som.

Cassian o môj krk oprel tesáky a zacítila som ako ich zaboril do môjho krku. Zhlboka som sa nadýchla a chcela som zastonať od vzrušenia ale na mojich ústach sa objavila jeho ruka.

Nedovolil mi to. Nechcel aby nikto z nich počul moje vzrušenie. Už aj tak všetci cítili ako sme obaja nadržaný.

Držal mi ústa a pil zo mňa krv. Pomaly vytiahol svoje tesáky a pozeral na mňa so svojimi iskrivými očami.

Jeho pohľad bol nasýtený, spokojný a plný lásky ,,si tak chutná." Zašepkal mi do ucha.

,,Možeš pokračovať večer." Zašepkala som a postavila som sa.

Pomaly som sa upravila a nechala si na krku ranu od Cassianových tesákov. Bola to súčasť plánu. Riskujeme veľa, pretože pre upírov je ťažké sa ovládať keď moju krv cítia v mojom tele pod kožou. 

Neviem ako sa budú ovládať, keď moju krv zacítia na povrchu ale viem, že to zvládnem. Poslednýkrát som pobozkala Cassiana a vyšla som z miestnosti.

Kráčala som po celom klube a tvárila sa opilo. Všimla som si, že tí štyria ma sledujuú a išla som von. V obrovskom lejaku som zamierila do uličky vedľa klubu. Bola prázdna a špinavá. Po zemi sa povaľovali rozne noviny, zbytky jedla, rozbité flaše od alkoholu a po stenách boli pokreslené rôzne obrázky a slová. Vošla som dnu a mierila dozadu.

,, Ale ale. Kráska. Ako nám krásne voniaš." Povedal černovlasý muž s dlhou bradou.

,,Ktovie či tak aj chutíš." Zasmial sa vedľa neho nízky muž s ryšavými vlasmi.

,,Ale no tak, chlapci. Veď dáma má prednosť." Objavila sa medzi nimi tá baba. Mala hnedé vlasy a v nich blond melír. Bola nízka ale zato vyzerala, že je prefíkaná.

,,To by tu najprv nejaká musela byť, Barbara." Odvrkol jej posledný muž. Mal sivé vlasy a vyzeral byť najstarší.

V kľude som sa otočila k ním a cítila, že meče sa snažia objaviť v mojich rukách. Potláčala som ich len ako to šlo a sledovala situáciu.

Všetci štyria sa ku mne rozbehli a tesne predomnou sa objavili v mojich rukách meče a dvom som odsekla hlavu. Sivovlasá a ryšavá hlava spadli na zem a o chvíľu nasledovali ich telá.

,,Čo si to spravila?!" Zvreskla žena a zastavila kúsok odomňa.

Zamnou zastavil čiernovlasý muž a počula som ako vrčí. Cítila som jeho hnev až ku mne.

,,Takže, vidím to takto." Začala som s pokojným hlasom ,,buď sa podriadite vášmu kráľovi a budete žiť alebo to odmietne a zomriete podobne ako vaši dvaja kamaráti."

,,Máme sa podriadiť niekomu, kto ani neexistuje?" Začala sa smiať žena.

,,Ak by neexistoval, tak by som tu predsa nebola." Odvetila som.

,,Upír nie si." Sledoval ma muž ,,kto si ?"

,,Je to vaša kráľovná." Povedal mužský hlas.

Bol to Furtion a stál na začiatku uličky spolu s ďalšími upírmi.