1. Diablova krv: Zakázaná rozkoš [Dokončené]

13. Rozhovor s Adelaide

Keď som otvorila oči, sama som bola prekvapená tým, že je noc. Závesy na oknách a balkóne boli odhrnuté a v izbe som bola sama. Posadila som sa a porozhliadla sa. Cassian nikde nebol. Pomaly som sa postavila a prešla do kúpeľni, kde som si dala sprchu.

Dnes som si obliekla čierne šaty, ktoré maly korzetový vrch a dolu spustenú sukňu jemne pod zadok. Plecia boli odhalené ale rukávy dlhé a voľné.

Vyšla som z izby a hľadala Adelaide. Mala som na ňu pár otázok.

Prechádzala som po izbách a chodbách. Nakoniec som ju našla utierať prach v miestnosti s trónom.

,,Adelaide?" Ohlásila som ju.

Nadskočila od ľaku a pozrela na mňa ,,ale ste ma vystrašili, madam." Šepla ,,čo si prajete?"

,,Asi už vieš, že som anjel..." zatvorila som dvere.

Prikývla.

,,U nás hore nepoznáme orgazmus." Pozrela som na ňu.

Videla som jej prekvapenú tvár a v lícach červeň.

,,Chcela by som sa spýtať, či poznáš nejaký spôsob, ako priviesť k orgazmu chlapa bez toho aby-..." ztíchla som ,,no bez toho... ako sa to u vás povie-..." rozmýšľala som.

,,B-bez sexu?" Šepla.

,,Áno áno. Bez sexu." Pritakala som.

,,No, dá sa to s rukou." Začala.

,,Mhm, to už viem a je ešte nejaký?" Zvedavo som na ňu hľadela.

,,No, áno." Sklonila hlavu ,,ústami." Šepla ešte tichšie.

,,Ústami?" Vypúlila som oči ,,to ako?"

,,N-no veď..." koktala.

,,Nehanbi sa ma Adelaide. Sme ženy a nie je sa začo hanbiť." Podišla som k nej ešte bližšie.

,,No." Zhlboka sa nadýchla ,,predstav si akoby penis bol lízatko. Môžeš po ňom prechádzať s jazykom alebo-..." vravela neisto.

,,alebo?" Sledovala som ju. Naozaj ma zaujímalo každé slovo, ktoré vravela. Chcela som prekvapiť Cassiana a priviesť ho k orgazmu.

,,Mužom sa páči napríklad keď žena najprv láska špičku a potom si ho vážne do úst čo najhlbšie. Tak ako to robíš rukou. Akurát namiesto ruky použiješ ústa. Môžeš ho vcucnúť a hrať sa s ním. Môžeš dokonca použiť aj ruku aj ústa naraz. Neviem ako to má n-náš p-pán. Sleduj jeho mimiku, vzdychy, stony a slová. Myslím, že to pochopíš veľmi rýchlo." Preglgla.

,,Znie to zaujímavo." V tvári som mala neprítomní pohľad.

Všetko, čo vravela som si predstavovala. Plánovala som ako to spravím.

,,Ďakujem za rady." Usmiala som sa a otočila sa k odchodu.

,,Aké to tam je?" Spýtala sa ,,v nebi?"

,,Samé príkazy, zákazy, obmedzenia. Až tu som zistila, že tam hore, nie je život." Otočila som sa späť k Adelaide ,,viera vás na zemi učí nezabi. Ale ON zabíja. Máte milovať blížneho ale on núti anjelov aby išli so zväzku bez lásky. Nezosmilníš. Máme zakázané aké kolvek vzrušenie a dokonca aj bozky. On má milenky. Život tam hore nie je život. Je to otroctvo. Teraz to už viem." Pousmiala som sa ,,vzdala by som sa boha znovu a znovu ako by to bolo treba."

,,Netušila som." Vzdychla prekvapená Adelaide.

,,To nikto. Tam hore som patrila medzi najlepších bojovníkov nebies. Prikázal mi posvätný zväzok s človekom, ktorého som neľúbila a chcel aby som mu porodila dieťa, kvôli silnejšej generácii bojovníkov. Preto som ušla." Povedala som hrdo ,,ak by ma odviezli naspäť, zabili by ma, pretože už som okúsila slasť, rozkoš, orgazmus a o to horšie, že s Cassianom. Moja smrť by nebola rýchla ale dlhá a ničivo bolestivá."

,,Som šťastná, že ste tu s nami. Aj Cassian má právo na lásku." Usmiala sa.

S ružovými lícami som sa pousmiala, pretože som netušila, ako jej nato odpovedať. Sama som si za tých pár dní uvedomila, že Cassian je naozajstný chlap. Je to gentleman a chlap svojho slova. Za tú krátku dobu ma naučil veľa vecí a cítila som ako ma priťahuje slovami, telom a srdcom.

Častokrát sme sa v nebi rozprávali o láske. Merilia tvrdila, že láska na prvý pohľad existuje. Ja som tvrdila, že nie.

Vtedy som si naozaj myslela, že láska na prvý pohľad neexistuje. Brala som lásku ako logickú vec. Klamstvo.

Na láske nič logické nie je a teraz to už viem. Rovnako tak viem, že láska na prvý pohľad existuje, pretože, či chcem alebo nie, moje srdce sa otvorilo práve preňho.

,,Aj ja som šťastná, že tu môžem byť a že som jeho." Vystrela som sa ,,ďakujem za rady a pomoc, Adelaide." S úsmevom na tvári som odišla z miestnosti a kráčala po hrade.

,,Kam si sa vybrala, anjelik môj?" Započula som hlas pri uchu.

,,Dúfala som, že ťa niekde nájdem. Myslela som, že by si mi mohol odpovedať niekoľko otázok." Pozrela som naňho.

,,Samozrejme." Vzal ma za ruku ,,poďme. Mám pre teba prekvapenie."

,,Prekvapenie?" Zvedavo som sa spýtala ,,čo to je?"

,,Ak by som ti to povedal, už by to nebolo prekvapenie, anjelik." Zasmial sa a kráčal somnou chodbami rovno do už našej izby.

Zastal pri balkóne a zbadala som to prekvapenie.