1. Diablova krv: Zakázaná rozkoš [Dokončené]

28. Malý bojovník

Bolo to pre mňa zvláštne. Život tu bol bez Cassiana nudný. Naozaj mi chýbal. Chcela som byť v jeho náručí a prežívať to, čo pri ňom. Spávala som spánkom anjela. Krídla ma vždy skryli akoby mi malo hroziť nejaké nebezpečenstvo a Satan ma väčšinu času udržiaval v spiacom režime. Pomáhalo mi to vydržať bez krvi. Dieťatko silnelo každým dňom a bolo to naozaj cítiť.

Satan mi dovolil chodievať pri rieku, ktorá tiekla pri zámku. V rieke bola žeravá láva a namiesto rýb tu plávali duše.
Sedávala som dlhé hodiny v tráve a sledovala duše, ktoré sem padali. Démonov, ktorý tu pracovali a dokonca tu boli aj zvieratá. Draci, obri, psy, mačky. Nie obyčajné ale démonické.

,,Tak tu si." Započula som zasebou ženský hlas.

Otočila som hlavou aby som sa pozrela, kto to je a zbadala som pred sebou ženu v čiernych šatách.

Žena bola krásna a vysoká. Mala čierne vlasy po lopatky, modré oči a bola jemne namaľovaná. Šaty mali dlhý rukáv a výstrih tvarovaný do V.

,,Áno." Pomaly som sa postavila a upravila si šaty.
Keď ku mne žena pristúpila, pevne ma objala. Najprv som nechápala ale hneď ako som sa nadýchla, pochopila som.

Predomnou stála v plnej kráse Cassianova mama.

,,Ďakujem. Ďakujem, že miluješ môjho syna." Šepla mi.

,,To nie je vec, za ktorú sa ďakuje. Je to prirodzené." Pousmiala som sa.

,,Videla som, aký bol bez teba stratený, drahá." Pousmiala sa ,,to je aj teraz."

,,Už sa neviem dočkať kedy ho znovu uvidím." Vzdychla som.

,,Čoskoro, drahá." Pohladila ma po líci ,, som Ultera."

,,Mikayla." Na tvári sa mi pohrával úsmev.

,,Tak, keď už ma konečne za tebou Darien pustil, mali by sme to využiť." Potiahla ma za ruku.

,,Darien?" Zdvihla som obočie.

,,Áno. Darien je Satanove pravé meno." Usmiala sa.

Viedla ma do hradu cez niekoľko chodieb a ocitla som sa v podzemí. Boli tu strašidelné sochy rôznych démonov a tma. Videla som len vďaka tomu, že Ultera mala zapálenú fakľu.

,,Kam ideme?" Spýtala som sa.

,,Ideme skúsiť, či už dieťa sa vie ochrániť samo." Usmiala sa.

Vošli sme do miestnosti a tam stál Diabol. Za ním bol veľký čierny portál a po krajoch stálo 6 démonov. V rukách sa mi zjavili nebeské meče ale tentokrát na nich nebol biely otieň bleskov ale sivo-čierny.

,,Prečo si vytiahla meče?" Pozrel na mňa Diabol.

,,Môj anjel cíti nebezpečenstvo." Obzerela som si keždého démona v miestnosti ,,Je to náš prirodzený pud."

Darien sa rozhliadol po svojich démonoch a pozrel na nich neveriackym pohľadom. Premiestnil ma k sebe jedným lusknutím a vykázal démonov z miestnosti. Meče mi prestali žiariť a zmizli mi z rúk.

,,Niektorí démoni, keď sú nový, sa ešte nevedia poriadne ovládať. Musia skrotiť svoje zviera v sebe aby sa vedeli ovládnuť. Nie je to nič osobné." Pozrel na Cassianovu matku ,,tak, poďme zistiť, či sa dieťa už vie brániť."

Ultera prikývla a pozrela so na mňa. V hlave mi začalo pišťať a nevedela som ani myslieť. Zapchávala som si uši ako som len vedela ale nepomáhalo. Mala som pocit, že mi exploduje mozog. Cítila som, že to už dlhšie neunesiem, keď v tom zo mňa vyšla akoby tlaková vlna a vrazila do Cassianovej matky. Tá odletela odomňa ešte ďalej a vrazila do steny, cez ktorú preletela. V hlave som nemala žiadnu bolesť a konečne mi v nej nepišťalo.

Pomaly a opatrne som zdvihla hlavu a pozrela sa na Dariena.

,,Brániť vnútorný útok vie, čo vonkajší?" Zamyslel sa a išiel na mňa zaútočiť.

Hádzal do mňa pekelné ohne v tvare kruhov ale moje telo všetko vsiaklo. Nič z toho mi neubližovalo.

,,Pozoruhodné." Priznal.

Moje meče sa objavili v rukách a žiarili. Započula som výkrik a otočila sa. Tesne zamnou vo vzduchu som zbadala Ulteru ako na mnňa mieri meč a v ďalšej sekunde s tesne predomnou roztrieštil akoby o neviditeľné sklo. Ultera znovu odltela do veľkej diaľky a pod ňou praskla zem.

,,Výborné. Musím uznať, že to je malý bojovník." Pousmial sa ,,si pripravená."

,,Čo tá skúška?" Spýtala som sa.

,,Tá sa nachádza tam." Ukázal na portál ,,premiestniš sa do inej dimenzie, kde sa ty a Cassian nebudete poznať."

,,Čože?" Zhíkla som.

,,Tvojou úlohou bude prinútiť ho zamilovať sa do teba. Budeš vyzerať rovnako ako teraz." Vysvetlil.

,,Cassian ma nebude poznať?" Zhíkla som.

,,Nie. Keď ti povie, že ťa miluje, vrátiš sa do svojej reality." Vysvetliľ.

,,A ak nie?" Šepla som ,,vrátiš sa sem."

Zhlboka som sa nadýchla a vošla do portálu. Objavila som sa pred rovnakou bránou v lese ako v sne. Prekročila som ju a zabuchla sa. Predomnou dopadol Cassian so svojimi mohutnými krídlami. Oči mal červené a zarezával do mňa nepriateľský pohľad.