1. Diablova krv: Zakázaná rozkoš [Dokončené]

20. Ideme do Londýna

,,Čo tak pozeráš ?" Zasmial sa.

,,Si krásny." Šepla som.

Zasmial sa ešte hlasnejšie ,,mmm... potrebujete obliecť, kráľovná moja?"

,,Neviem, čo si mám obliecť." Nahá som sa posadila do kresla uprostred šatníku.

Cassian sa šibalsky usmial a chvíľu sa obzeral po oblečení. Napokon vytiahol úzku čiernu sukňu s vysokým pásom. Obliekla som si ju a bola naozaj krátka tesne pod zadok.

Na vrch mi vybral čierny čipkovaný top, ktorý bol podobný podprsenke. Vytiahol topánky na vysokých opätkoch, ktoré sa viazali na členkami a mali otvorenú špičku. Zo šuflíku vybral rovnaké okuliare ako mal on a položil ich vedľa čierneho hrubého náhrdelníku, ktorý bol okolo krku tesný. Podobalo sa to na obojok pre psa.

Keď som si to všetko obliekla, vzal mi vlasy a vyčesal mi ich do copu hore na hlave.

,,Nádhera, anjelik." Zašepkal mi do ucha a vystrel sa ,,idem nachystať auto. Počkám ťa v podzemí na cvičisku." Dal mi bozk a odišiel.

Pozrela som sa na seba do zrkadla a cítila sa naozaj rebelsky. Vzala som linku na oči a namaľovala si ju na hrubo, so špirálou som si zviditeľnila mihalnice ešte viac a na pery som si dala bordový rúž.

Odišla som z izby a začala kráčať po chodbách smerom na cvičisko. Čím bližšie som bola, tým som počula súboje, výkriky, rindžanie zbraní a buchot.

Vošla som dnu a všetci upíri na mňa zostali hľadieť. Miestnosť pohltilo ticho a všetky oči pozerali na mňa.

,,Takže, konečne máme kráľovnú?" Zasmial sa vedľa mňa Airiam.

,,Už to tak bude." Pousmiala som sa.

,,Pristane ti to." Žmurkol.

,,Neprovokuj, Airiam." Tesne zjavnou sa zjavil Cassian ,,odchádzame."

Cassian mi podal ruku a viedol k nejaký dverám.

,,Čo? Teraz? Je to nebezpečné." Kráčal s nami Airiam.

Cassian sa obzrel po miestnosti a mykol hlavou na Airiama. Všetci traja sme sa ocitli v garáži s autami a jedno bolo naštartované. Airiam si ihneď sadol na miesto šoféra a zapol rádio. Cassian mi otvoril zadné dvere a nastúpil ihneď po mne.

Airiam sa otočil na nás ,,prečo ideme teraz?"

,,Anjeli nebudú čakať, že pôjdeme za denného svetla. Je to riskantné a pre upírov nebezpečné." Odpovedal v kľude.

,,Áno, je to nebezpečné." Vzdychol Airiam a stratil sa v myšlienkach.

Cassian sa pozrel na mňa. Jediným pohľadom som presne vedela, o čo ma chce požiadať.

,,Tak dobre, Cassian ale nech to vie čo najmenej ľudí, pretože ak sa to roznesie, bude viac mŕtvych upírov ako živých." Pozrela som naňho.

,,Viem." Pobozkal ma na čelo a vytiahol malý pohárik.

Mohol mať asi 0,04 deci. Natiahla som ruku a Cassian s nechtom prešiel po mojom zápästí. Krv z neho začala stekať do pohárika a keď bol plný, podal ho Airiamovi ,,vypi to."

Cassian vzal moju ruku a oblízal mi zápästie. Hľadel mi pritom priamo so očí a bolo v nich vidieť len ohne. Napokon si pichol s tesákom do prsta a s jeho krvou prešiel po mojom zápästí. To sa zahojilo a jemne ma pobozkal.

,,Teda poviem ti, tvoja vôňa je očarujúca. Taká vanilková aj krv ti priam vonia ako zakázané ovocie ale chutí-..." zamyslel sa.

,,-ako raj." Dokončil to Cassian a žmurkol na mňa.

,,Áno, pre teba." Zasmial sa Airiam.

,,No poďme." Vzdychol Cassian a usadil sa.

Airiam naňho pozrel so strachom v očiach a pohol sa s autom. Išli sme dlhým tunelom až sme vyšli v lese a išli niekam, kde to nepoznám. Po asi dvadsiatich minútach sme vyšli z lesa priamo do mesta a sledovala každý detail.

Všetky domy, budovy, predajne, ľudí. Ľudia sedeli na káve, telefonovali, rozprávali sa a robili rôzne iné veci.

Slnko svietilo na oblohe a jeho lúče dopadali skoro všade. Auto sme zaparkovali uprostred letiska vedľa lietadla a obaja sme sa na seba pozreli. Cassian s úsmevom vystúpil z auta a podal mi ruku aby som mohla vystúpiť. Obaja sme sa objavili na slnečnom svetle a Airiamovi skoro vypadli oči.

,,Tak ideš?" Usmial sa Cassian na Airiama.

Cassian ma chytil za zadok a pôsobilo to naozaj majetnícky a dominantne. Jemne ma tlačil do lietadla a keď sme vošli, bolo to tu luxusné. Až sa mi nechcelo veriť, že niečo takéto Cassian má.

,,To je úžasné!!!" Zvreskol Airiam, keď vošiel do lietadla ,,ja som chodil po slnku!!"

,,Pán Diabolos, želáte si niečo?" Do miestnosti vošla letuška.

Nenápadne som si ju obzrela a potichu sledovala miestnosť. Mala čierne spustené vlasy a bola namaľovaná silnejšie ako ja. Bola vyššia odomňa a mala na sebe červené úzke šaty na ramienka, ktoré jej zvýrazňovali krivky na jej tele. Prsia mala menšie ale vypchávky v šatách ich naozaj zdvihli. Šaty končili kúsok nad kolenami a na chodidlách mala červené lodičky v rovnakom odtieni.

,,Nie."odpovedal ľahostajne ,,a ty si niečo želáš, anjelik?" Pozrel na mňa.

Otočila som sa na Cassiana a obzrela si ho.

,,Nie." Povedala som hrdo a otočila sa jej chrbtom ,,koľko bude trvať cesta do Londýna? "

,, Nejaké dve hodinky." Otočil sa zamnou Cassian

,,Ideme si ľahnúť?" Spýtala som sa.

,,Ak si to moja kráľovná želá." Zašepkal mi do ucha a poslednýkrát sa otočil na Airiama ,,zobuď nás pár minút pred pristátím, Airiam."

,,Tadiaľ, anjelik." Zašepkal mi a tlačil ma pred sebou do dverí.

Vošli sme do spálni a bez ďalších rečí som sa vyzliekla do naha a ľahla si na posteľ. Cassian sa rovnako vyzliekol a ľahol si ku mne. Vtlačil si ma do náručia zakryl nás s prikrívkou.