1. Diablova krv: Zakázaná rozkoš [Dokončené]

4. Boj a prvé stretnutie

,,Príjmam tvoju ponuku, Cassian." Povedala som bez váhania.

Cassian sa usmial a naše ruky sa spojili. Cítila som ako sa do mojej krvi zamiešala tá jeho. Akoby sa tým niečo medzi nami stalo.
Cassian spozornel ,,musíš sa zobudiť, anjelik. Povedz Airiamovi nech okamžite vyrazíte na cestu." Pohľadil ma.

,,Na cestu kam?" Zvedavo som sa spýtala.

,,Ku mne na zámok, anjelik." Vystrel sa.

,,V poriadku. To, čo si spravil predchvíľou, bolo čo?" Vyzvedala som.

,,Si veľmi zvedavá." Zasmial sa ,,poznačil som ťa. Každý upír sa ťa neopováži dotknúť, pretože si moja."

,,Ale ja nie som tvoja." Oponovala som.

,,Zatiaľ." S jeho vražedným úsmevom sa zmenil na dym a zmizol.

Prebrala som sa zo spánku a skryla krídla. Vybehla som von z izby a v rovnakej sekunde sa pri mne zjavil Airiam.

,,Máš na sebe jeho vôňu. Voniaš ako Cassian." Obzeral si ma.

,,Áno, bol v mojom sne. Okamžite máme vyraziť na cestu." Vystrela som sa a kráčala ku dverám.

Dvere som otvorila a oproti domu o 10 metrov ďalej, kráčal Raziel s troma ďalšími bojovníkmi. V rukách držali meče a luky. Krídla mali schované a v momente ako sa naše oči stretli, zakričal.

,,Mikayla, neutekaj pred nami. Len si to zhoršíš!" Zakričal Raziel.

 Zabuchla som dvere a v tom momente Airiam so svojou upírskou rýchlosťou ma chytil a bežal cez všetky miestnosti až do pivnice. Tam boli jedny dvere na kód.

Rýchlo naťukal kód a dvere sa otvorili. Vošli sme do tunelu, ktorý sa podobal na jaskyňu a v momente sa za nami zatvorili. Bez ďalšieho zdržovania sa somnou rozbehol cez tunel a vyšli sme z nejakej jaskyne uprostred lesa.

,,Musíme sa ich zbaviť." Šepol ,,mieria sem do lesa."

Airiam sa opäť rozbehol somnou hlbšie do lesa.

,,Ako si ho presvedčila aby ťa označil? Nikdy to nespravil." Spýtal sa zvedavo.

,,Spravil to sám od seba. Nevedela som, čo robí." Odpovedala som.

,,Zaujímavé. Nikdy ho žiadna žena neočarila natoľko, aby si ju označil. Povedz, drahá Mikayla. Očarila si ho ty alebo tvoja krv?" Povedal staromódne.

,,Cítil len to, čo ty. Neochutnal moju krv." Vystrela som sa ,,zatiaľ."

,,Zatiaľ?" Zdvihol obočie a zoskočil z výšky.

Dopadol rovno na nohy a pokračoval v behu.

,,Áno. Uzavreli sme dohodu. On ma bude chrániť a ja mu dám ochutnať svoju krv." Povedal som s jemným začervenaním.

,,Povedal, že ťa ochráni?" Prekvapene sa na mňa pozrel.

Súhlasne som prikývla.

,,Zaujímavé." Stratil sa v myšlienkach ,,zaujímavé."

Pred nami dopadli dvaja anjeli a Airiam bol nútený zastaviť. Nohami som sa dotkla zeme a vytasila krídla. V ruke sa mi objavil nebeský meč a postavila sa do boja.

,,Mikayla, nemusí to byť takto." Začal Raziel.

,,Nevezmem si ťa. Odmietam sa stať bezcennou ženou bez pozície. Nebudem obyčajnou slúžkou." Zavrčala som ,,nemilujem ťa a nestanem sa tvojou manželkou." Povedala som rázne.

,,Náš Pán rozhodol. Jeho príkazom nemôžeš vzdorovať." Pokrútil Raziel hlavou.

,,Sleduj." Odfrkla som a pozrela zaseba ,,keď ti poviem, vyskočíš na strom a újdeš odtiaľto."

,,Nemôžem ťa tu nechať." Zašepkal Airiam.

,,Spravíš to, čo som ti povedala. Ak nie, zabijú ťa." Zavrčala som ,,teraz!" S výkrikom som sa rozbehla k anjelom.

Airiam vyskočil vysoko na strom a začal preskakovať z jedného na druhý. Začala som bojovať so štyrmi anjelmi a odrážala každý útok.

Neuvedomila som si, že ma zahnali do kúta. Za mnou bola obrovská skala. Všetci štyria prestali bojovať a rozostavali sa okolo mňa.

,,Ideš s nami, Mikayla." Povedal kludným tónom Raziel.

,,Nejdem nikam!" Hrdo som zdvihla hlavu.

Vzduch sa schladil a všade naokolo sa objavila hmla. Zacítila som vôňu smrti.

,,Už som tu, anjelik." Zo skaly zletel Cassian a zastavil zamnou v tesnej blízkosti.

,,Odstúp od nej!" Zavrčal Raziel a všetci držali namierené zbrane.

,,Prečo by som to robil?" Zasmial sa.

V jeho hlase bolo počuť ľahostajnosť. Absolútne sa ani kútikom jeho temnej duše nebál.

,,Pretože je moja!" Zakričal Raziel.

,,Skutočne?" Na Cassianovej tvári sa pohrával lišiacky úsmev. Zahrával sa s nimi ,,Povedz, anjelik. Si jeho?"

,,Nie." Povedala som odhodlane.

Cassian sklonil hlavu pri moje ucho ,,mám od teba odstúpiť?" Zašepkal.

,,Nie." Telo sa mi zachvelo.

Na chrbte som zacítila elektrizujúci dotyk a keď som vdýchla jeho vôňu, v mojom rozkroku sa objavila vlhkosť.

Cassian sa zhlboka nadýchol a preglgol. Počula som ako potichu zavrčal a vystrel sa. Na lícach sa mi objavila červeň, pretože som v podvedomí vedela, že to zavrčanie patrilo mne.

,,Mikayla patrí Bohu!!" Zakričal Raziel ,,diabol ako ty nemá právo sa jej dotknúť!"

,,Ty nerozhoduješ o tom, kto sa ma bude dotýkať!" Zkríkla som.

Cassianove ruky sa majetnícky ocitli na mojej panve a drsne na ňu zatlačil. Prisunul si ma k nemu tak blízko, že sa mi celý chrbát so zadkom obtierali o jeho telo. Z úst mi vyšiel tichý vzdych, ktorý nemohol nikto počuť.

Teda to som si myslela, kým som na mojom chrbte neucítila Cassianove veľké, hrubé a tvrdé prirodzenie. Nasucho som preglgla a cítila ako sa v mojom lone hromadí teplo.