1. Diablova krv: Zakázaná rozkoš [Dokončené]

31. Ochutnanie krvi

,,Ako je možné, že si na slnku?" Ozvalo sa v izbe.

,,Pretože môžem." Otočila som a vošla do izby.

V tieni stál Cassian a sledoval ma ako predátor.

,,Chceš cítiť dotyk slnečných lúčov na tvojej pokožke, však?" Priblížila som sa k nemu.

,,Ktorý upír by nechcel? " Odpovedal mi otázkou.

,,Môžem to zariadiť." Zastavila som tesne pred ním.

,,Naozaj?" Zdvihol obočie.

,,Samozrejme. Dovolím ti napiť sa zo mňa."  Povedala som ako by to bolo samozrejmé.

,,Tvoja krv je nebezpečná. Sama si to povedala." Zamračil sa.

,,Je nebzepečná iba ako to chcem ja. Ak ti dovolím napiť sa zo mňa, nezomrieš." Vysvetlila som a vlasy som si prehodila cez ľavé plece.

,,Prečo by som ti mal veriť? Nepoznám ťa." Odolával.

,,Tvoje telo a aj srdce mi veria, Cassian. Ak by tomu tak nebolo, už dávno by si ma zabil." Pousmiala som sa.

Cassian na mňa hľadel akoby sa ma snažil čítať. Nebránila som sa. Nechala som ho, nech zo mňa číta.

,,Tak dobre. Ochutnám ťa."Pristúpil ku mne ešte bližšie.

,,Na oplátku, ty mi dáš napiť z tvojej krvi." Vyjednávala som.

,,Nie." Zamietol to ,,prečo chceš moju krv?"

,,Povedzme, že ľudská krv a krv obyčajného upíra mi nestačia." Mykla som plecami.

Nemohla som mu predsa povedať, že jedine krv z neho uspokojí moju túžbu po hlade.

,,Takže mám byť tvoj hlavný chod každý deň?" Zdvihol obočie.

,, Hovor tomu ako chceš. Ty sa napiješ zo mňa a ja z teba." Usmiala som sa.

Cassian na mňa hľadel ale neodpovedal. Vedela som, že jeho ticho potvrdí to, čo som si myslela.

,,V poriadku." Súhlasil ,,dúfam, že tvoja krv bude chutná."

,,Áno, bude. Ani nevieš ako, láska." Usmiala som sa.

Cassian ma chytil a vyšvihol naňho. Vedela som, že ho priťahujem. Ak by som ho nepriťahovala, nechcel by ma ochutnať. Prečo by riskoval, ak by vo vnútri vedel, že nemám pravdu? Kľudne mi mohol svoju krv dať v poháry ale on sám si vybral spôsob. Veľmi intímny spôsob.

Cassian sa otočil a oprel ma o stenu ,, zostane to medzi nami, dobre? Bude to také naše malé tajomstvo."Diabolsky sa usmial.

,,Ako povieš." Zašepkala som a pozrela na jeho krk ,,možeš ma ochutnať, Cassian."

Cassian sa na mňa vrhol. Svoje tesáky zaryl do mojho krku rovnako ako poprvýkrát a z úst mi vyšiel hlasný ston. Zacítila som pri mojom rozkroku niečo narástlo a keď sa Cassian so svojou panvou ku mne natlačil ešte viac, presne som vedla, čo sa mu snaží oslobodiť z nohavíc. Nečakala som už ani sekundu navyše a zahryzla som sa do Cassiana rovnako. S prvým dúškom jeho krvi som pocítila jeho pevný stisk a vedela, že je úplne vzrušený.

Pili sme jeden z druhého a konečne som necítila hľad ale uspokojenie. Moje myšlienky začali rýchlo smerovať k divokému sexu plného vzrušenia. Vybrala som svoje tesáky a zaklonila hlavu. Z úst mi vytekal jeden prameň krvi a nechala som sa unášať v slastnej extáze. Zacítila som ako z môjho krku zmizli Cassianove tesáky a pozrela som naňho. Oči mal čierne rovnako ako ja a z oboch kútikov pier mu stekali kvapky mojej krvi.

V rovnakej sekunde sme sa obaja na seba vrhli a začali sa divoko bozkávať. S jazykmi sme sa pretláčali a viedli slušný boj, zatiaľ čo rukami sme sa tisli k tomu druhému. Moje šaty Cassian strhol jedným potiahnutím a zostala som úplne nahá. Cassian sa somnou otočil a v ďalšej sekunde sme boli na balkóne. Sedela som na zábradlí a Cass moju panvu tlačil k jeho rozkroku. Naše bozky boli čoraz vášnivejšie a hladnejšie. Vzrušenie vo vzduchu museli cítiť na druhom konci hradu a dokonca aj v podzemí.

Cassian si rozopol nohavice a skôr ako spadli k zemi, som ich zachytila a preušila bozk. Obaja sme zhlboka dýchali a oči nám behali po tom druhom. Zatvorila som oči a čelo si oprela o jeho hruď.

,,Nie takto, Cassian." Šepla som ,,nechcem mať s tebou sex za týchto okolností."

,,Za akých?" Spýtal sa.

,,Nechcem sa s tebou milovať, pokiaľ v tom nie je láska. Toto je len vzrušenie z krvi, Cassian." Preglgla som.

Cassian sa na mňa pozeral prekvapeným pohľadom ,,máš pravdu." Dal si dolu košeľu a obliekol mi ju. Nohavice si zapol a stále ma nespúšťal z očí.

,,Aj na slnku si nádherný." Pousmiala som a zbadala Cassianov prekvapený pohľad.

Až teraz si uvedomil, že stojí na slnku. Muselo z neho opadnúť všetko to vzrušenie aby si to uvedomil. Otočil hlavu k slnku a sledoval ho akoby videl zázrak. Stále ma držal a nepúšťal. V očiach sa mu pohrávali iskričky radosti a na tvári nevinný úsmev.

,,Ďakujem." Úprimne sa na mňa usmial a užíval slnko.

,,Aj ja ďakujem." Žmurkla som a zoskočila zo zábradlia.

,,Kam ideš?" Spýtal sa.

,,Spať." Kráčala som dnu a ľahla si do postele.

,,Chceš spať tu?" Prekvapene vošiel dnu.

,,Áno. Spala by som oproti v izbe ale ty máš pohodlnejšiu posteľ a rád sa túliš." Odpovedala som a zakryla sa so saténovou prikrývkou.