1. Diablova krv: Zakázaná rozkoš [Dokončené]

25. Hrobka

Cassian

Snažil som sa vyniesť napovrch upíra ale nešlo to. Potreboval som ju pohryznúť aby som do nej vpustil jed ale nevedel som spôsob. Nikdy sa mi to nestalo a to ma desilo. Jediný krát, chcem premeniť niekoho, na kom mi naozaj záleží a neviem to.

Bol som zúfalý z toho, že neviem zachrániť jedinú ženu, ktorú som kedy miloval. Ležala predomnou a všetká tá krv, ktorá jej patrila ma razom vôbec nezaujímala.

Chcel som len ju.

Chcel som ju naspäť za akúkoľvek cenu. Snažil som sa myslieť ale nevedel som ani to. Jediné, čo som dokázal bolo hľadieť na jej umierajúce telo.

Keď sa jej z očí vykotúľala posledná slza a jej dych už nebolo počuť, naplnila sa moja najväčšia obava.

Zomrela.

Sledovať ako jej sa jej vytráca z očí život bolo to najhoršie, čo som kedy videl. Bojoval som so svojim vnútrom a nevedel, čo mám robiť. Cítil som sa prázdny, stratený akoby zmizol zmysol môjho života.

,,Prisahám ti, že sa pomstím. Zabijem každého anjela a prvý padne Raziel. Nájdem spôsob ako zabiť samotného Boha a zabijem ho tou najbolestivejšou smrťou zato, že mi ťa vzal." Šepkal som pri jej uchu.

Vzal som ju do náručia úplne celú a vytrhol jej z tela šíp. Vzlietol som a letel rovno domov. Bolo mi jedno, že to zaberie skoro celuú noc ale jediné, čo som chcel je byť v našom kráľovstve a hľadať spôsob ako ju oživiť.

Priletel som rovno k balkónu do našej spálne a položil ju na posteľ. Pretrel som si tvár rukami a vyčaroval znamenie pre mojich súrodencov. Znamenie sa vyparilo a o pár sekund sa otvoril portál, z ktorého vyšla moja sestra s bratmi.

,,Čo sa stalo, Cassian?" Pozrela na telo mojej kráľovnej.

,,Zabil ju jeden z anjelov. Artemis, musíš niečo spraviť. Nájdi spôsob ako ju oživiť." Začal som panikáriť.

,,Prečo ju zabili?" Pozeral na ňu Salior.

,,Chceli ju vziať do neba. Naspäť. Netuším, prečo ju zabili. Možno preto, lebo odmietla Boha niekoľkokrát." Vravel som zúfalo ,,pravdepodobne sa jej vzdal a rozkázal ju zabiť." Vzdychol som.

Artemis išla k nej a začala čarovať. Mikaylino telo sa vznášalo nad posteľou a okolo nej krúžili čierne dymové kruhy. V miestnosti bolo obrovské ticho. Salior sa opieral o stenu a sledoval situáciu. Ragnar stál uprostred balkónových dverí a hľadel na les pred sebou. Bol stratený vo vlastných myšlienkach.

,,Nejde to, Cassian. Niečo mi v tom bráni." Zašepkala Artemis.

,,Myslíš, že to bude Boh?" Spozornel som ,,ja chcel som ju premeniť ale nemohol som vystrčiť zuby. Nemohol som jej dať do tela jed."

,,Boh v tom nebude. Nie je v nej už nič z Boha. To by som cítila." Šepla.

,,Čo mám robiť?" Spýtal som som zúfalo.

,,Chceš vojnu, však?" Spýtal sa Ragnar.

,,Samozrejme. Zabili mi ženu. Budú trpieť." Zavrčal som.

,,Dohoda, ktorú sme uzavreli pred storočiami stále platí. Stojíme za tebou." Dodal Salior.

Áno, uzavreli sme dohodu medzi nami. Všetci štyria sme odprisahali, že ak sa bude blížiť nejaké nebezpečenstvo alebo vojna, budeme spolupracovať.

,,Čo plánuješ?" Otočila sa na mňa Artemis.

,,Nájdem spôsob ako sa dostať do neba a ak nie, nájdem spôsob ako dostanem nebo na zem." Zavrčal som a pozrel na ňu.

Na môjho spiaceho anjelika.

Artemis začala prehľadávať knižnice každého. Moju, Saliorovu a aj Ragnarovu. Hľadala spôsob ako mi ju vrátiť späť. Ragnar a jeho vlci hladali po celom svete nejaký portál do neba a Salior chytal anjelov. Ak nejaký vstúpil na zem, víly to vedeli ako prvé, pretože im to príroda našepkávala.

A ja ?

Ja som prvé dva týždne nespravil nič. Sedel som v kresle vedľa posteli, kde ležala Mikayla a sledoval ju. Odmietal som sa napiť inej krvi, než tej jej a stále dúfal v to, že sa preberie. Mesiac od toho dňa, som dal pre ňu spraviť hrobku priamo pod hradom. Bola to malá miestnosť. Po stenách horeli fakle a v strede miestnosti bola truhla z mramoru. Všetko to tu voňalo ako vanilka. Chcel som aby to tu voňalo ako Mikayla. Jej meno bolo vyrezané do truhly a pod ním anjelske krídla.

Mala oblečené čierne šaty, ktoré som dal pre ňu ušiť ešte keď žila. Zakrývali len bradavky a mali obrovský výstrih až pod pupok. Chrbát bol celý odhalený a od jej krásnej panvy sa tiahli úzke šaty až po chodidlá. Nádherne tvarovali celé jej telo. Každá krivka bola tými šatami zvýraznená a po celom tele mala zlaté šperky.

Náhrdelníky, náramky a náušnice. Vlasy mala rovné, biele a siahali jej až po panvu. Artemis jej vyčarovala nádherný make up. Oči mala obtiahnuté hrubou linkou. Mihalnice zvýraznené a husté, zatiaľ čo pery krvavé. Vyzerala dokonalo. Bola ako bábika v škatuľke.

Dokonalosť.

Posledný pohľad na ňu bol neopísateľný. Nikdy som si nepomyslel, že naša láska skončí takto rýchlo.
Stále som to mal v hlave a nevedel som ju pustiť. Neviem sa od nej odpútať.

A v momente ako sa hrobka zatvorila, stal sa zo mňa zlý, krvilačný kráľ, hladný po pomste.