1. Diablova krv: Zakázaná rozkoš [Dokončené]

2. Stretnutie s Airiamom

,,Kto si?" Zašepkal so strachom v očiach.

,,Som niekto, kto ťa dokáže zabiť rýchlejšie ako povieš slovo smrť. Nezahrávaj sa somnou." Zašepkala som.

,,Čo si zač?" Odstúpil odomňa o krok.

Muž mal hnedé, mierne zvlnené vlasy po plecia. Bol bledý a oči mu žiarili na červeno. Upír.

,,To ti nepoviem."  Hrdo som zdvihla bradu.

Meč som o kúsok sklonila ale stále zostávala v pozore. Žiara, ktorá vychádzala z meča slabla, to znamenalo, že aj nebezpečenstvo mizne.

,,Upír nie si, ani vlkodlak." Zamýšľal sa ,,víla tiež nie ale ani čarodejnica." Obzeral si ma.

,,Som niekto, kto nie je z vášho sveta. Potrebujem sa ukryť." Obzrela som si muža ,,potrebujem sa niekam skryť."

,,Pred čím?" Spýtal sa.

,,V prvom rade pred svitaním. Deň nie je pre mňa bezpečný." Meč mi z ruky zmizol a upravila som si šaty ,,a nie pred čím ale pred kým."

Muž ma pozoroval ,,môžem ti pomôcť..." začal ,,ale čo z toho budem mať ja?"

,,Nezabijem ťa." Vyslovila som smrteľne vážne.

Na oblohe som zbadala prvé slnečné lúče. Razom obloha zčernala a naokolo bola ešte väčšia tma ako v noci. Rozfúkal sa obrovský vietor a obloha začala zúriť. Hromy a blesky sa pretekali a ožarovali celú oblohu. Dážď sa spustil razom taký silný, že bolo nemožné vidieť o pár metrov ďalej.

Vystrašene som pozrela na upíra predomnou.

,,Bojíš sa búrky dievčatko?" Zasmial sa.

,,Nie. Bojím sa toho, kto tú búrku privolal." Šepla som.

Upír na mňa neveriacky pozrel a upírou rýchlosťou ma chytil a bežal somnou. Z ničoho nič sme sa objavili v jednom dome na okraji dediny. Bol starý a zanedbaný. Nefungovala tu elektrina a okná boli popribíjané drevami aby cez ne neprešlo slnko.

,,Tu prečkáme deň." Povedal a začal sa prechádzať po miestnosti.

Vtichosti som prikývla.

,,Je to tu bezpečné. Môžeš ísť spať." Podotkol.

,,Tu?" Vypúlila som oči ,,prepáč ale nebudem spať v tejto špine." Začala som sa prechádzať ,, je tu aj únikový východ?"

,,Myslíš, že bude potrebný?" Zdvihol obočie.

,,Áno. Môj druh si po mňa príde. Môj pach je veľmi silný. " Otočila som sa na upíra ,,je pozoruhodné, že sa ešte nesnažíš ochutnať moju krv. Musíš byť veľmi starý."

,,Nebudem popierať, že to nie je lákavé. Voniaš priam zakázane. Nikdy nikto nevoňal ako ty a o to som ešte viac zvedavší." Priznal.

,,Prezraď mi svoje meno, upír." Pozrela som naňho.

,,Volám sa Airiam." Povedal vznešene.

,,Potrebujem sa dostať na miesto, kde môj pach zanikne. Miesto, kde ani ten najvyšší nevkročí." Pozrela som naňho.

,,Myslíš Bo-...." Zastavila som ho skôr ako stihol dopovedať.

,,Pššššššt." Moje krídla sa objavili a preletela som k nemu cez celú miestnosť. Vrazila som s ním do steny a na ústach mu držala ruku ,,nesmieš vysloviť jeho meno. Ak to povieš, nájde ma. Rozumieš?"

Upír prikývol.

Pomaly som ho pustila a dopadla s nohami na zem. Krídla sa na mojom chrbte pritisli k sebe ale zostali vonku.

,,Ty si anjel?" Neveriacky zažmurkal.

,,Áno. Ušla som z nebeského kráľovstva, pretože ma chcel donútiť k veciam, o ktorých nemal právo rozhodovať. Chcel mi vnútiť manželstvo bez lásky len kvôli krvi najlepších bojovníkov. Chcel mi nanútiť deti ale ja nie som bábka na hranie. Káže smrteľníkom ako majú milovať a chrániť svojich blízkych ale hore to tak nefunguje. Je to obyčajný prefíkaný klamár, ktorý hľadí len na seba." Sykla som.

Airiam sa začal nekontroľovateľne smiať ,,vedel som to. Vedel som, že nie je svätec."

,,Nevrátim sa tam, Airiam." Zašepkala som smrteľne vážne.

,,Pomôžem ti. Poznám jedno miesto, kde sa Boh neopováži vkročiť. Vyrazíme po západe slnka. Ale varujem ťa, tam kam ideme ti modlitba nepomôže." Vystrel sa a zvážnel ,,Cassian je syn diabla."

Počula som o Cassianovi.
Bol to prvý upír. Nemilosrdný, krvilačný, nebojácny a bez ľútosti.

Cassian mal obrovskú armádu upírov. Každý upír mu patril. Vraj má takú silnú auru, že stačí jediný pohľad aby sa mu upír poddal. Vraví sa, že jeho výzor nenechá ženské nohavičky suché a každá sa mu núka.

Legendy o ňom sme počúvali v nebi dlhé stáročia. Boh sa ho pokúsil zabiť. Dokonca niekoľkokrát ale  skončilo to len smrťou našich bojovníkov. Od posledného pokusu ho zabiť je v nebi prísne zakázané akékoľvek spomenutie jeho osoby.

Cassian. Zvláštne meno.

"Teším sa na stretnutie, Cassian. Rozhodne to bude zaujímavé. Musíš byť veľmi diabolský muž, keď sám Boh ťa nedokáže zabiť." Pomyslela som si v hlave.

,,Dobre, Airiam. Súhlasím. Po zotmení pôjdeme za Cassianom." Prikývla som.

,,V tamtej izbe môžeš spať." Ukázal za mňa.

Pomaly som prešla k izbe a opatrne otvorila staré pokreslené vŕzgajúce dvere.

Izba bola pomerne čistá ale stále nie natoľko aby som sa odvážila spať. Vošla som dnu a v strede miestnosti som sa zabalila do svojich anjelskych krídel. Použila som anjelsky spánok a jemne sa vzniesla do vzduchu.

Anjeli tento spánok používali zriedka. Iba ak boli v nebezpečenstve a museli zostať ostražití. Pomaly som zatvorila oči a zaspala.