1. Diablova krv: Zakázaná rozkoš [Dokončené]

24. Smrť

,,Zrazu máme aj kráľovnú?" Začala sa smiať žena.

Počula som zamnou zvuk rídel. Pár sekúnd nato som započula chrčanie a na ženinej tvári sa zjavil obrovský strach. Bola neuveriteľne vystrašená.

,,Áno, toto je vaša kráľovná."Započula som zamnou hrubý hlas muža, ktorého milujem.

,,Mohli ste žiť. Mať pokojný život ale nie. Vy ste museli na seba upozorňovať a ohroziť všetkých upírov. " Povedal.

Otočila som sa naňho a zrazu som sa objavila v zovretí ženy ,,necháte ma odísť, inak ju zabijem!"

Sledovala som Cassianovu reč tela a videla som ako zaťal päste ale tvár mal nečitateľnú.

,,Nedovoľ jej to Cassian." Povedala som hrdo a nenápadne naklonila hlavu aby jej ešte viac zavoňala krv.

Cassian spravil krok dopredu a žena spanikárila natoľko, že do mňa zaťala tesáky a napila sa z mojej krvi. Bolo to bolestivé, to nebudem klamať.

Necítila som sa tak ako s Cassianom a to ani z ďaleka. Po jednom glgu mojej krvi ma žena pustila a začala sťažka dýchať, chrčať a triasť sa.

Spadla na zem a jej pokožka sa menila na sivú a praskala. Vyvrátila všetkú krv, ktorú vypila za posledných 24 hodín a zarezávala nechtami do zem. Nevedela dýchať a zrazu praskla. Jej všetky vnútornosti sa rozliali po zemi a nič iné z nej nezostalo.

,,Si v poriadku?" Pribehol ku mne Cassian a ihneď mi svojou krvou vyliečil rany po tesákoch.

,,Som." Usmiala som sa a pobozkala ho.

,,Čo sa stalo?" Spýtal sa Furtion.

,,Otrávila sa." Odpovedala som a Cassian ma vzal do náručia.

,,Ale ako?" Zašepkal Furtion.

,,Nie je to jedno? Ideme do hradu." Odpovedal mu Cassian a vyletel do výšky.

Niesol ma v obrovskom daždi späť na zámok a nepustil ma ani potom. Položil ma až v kúpeľni v našej izbe. Oboch nás vyzliekol z premočeného oblečenia a zapol teplú sprchu. Ako prvé mi umyl miesto, kde ma pohrýzla tá žena a potom sa sústredil na moje ostatné časti tela.

,,Dnes ťa nepomilujem, anjelik. Dnes si ideme ľahnúť a poriadne sa vyspíme." Zašepkal.

Zacítil to vlhko medzi mojimi nohami aj cez tú všetkú vodu.

,,Prečo ma nechceš?" Prekvapene som naňho hľadela ,,je to preto, že sa do mňa zahryzla tá upírka?"

,,Čo? Nie! Ako ťa to mohlo napadnúť." Pokrútil hlavou ,,bola to pre teba náročná úloha a chcem aby sa môj anjelik poriadne vyspal. Nič viac v tom nie je, láska." Pohladil ma po líci a vypol sprchu.

Zabalil ma do veľkej čiernej osušky a vzal ma po postele. Oboch nás celých zakryl a objal ma.

,,Nemohol som si vybrať lepšiu kráľovnú, anjelik." Zašepkal ,,teraz sa vyspi, pretože zajtra ťa beriem na rande."

,,Čo je rande?" Šepla som.

,,Večer plný prekvapenia a romantiky." Zašepkal a vtisol mi bozk.

Plná očakávania a zvedavosti som zatvorila oči a zaspala som.

Zobudila som sa a v miestnosti bola tma. Postavila som sa z postele a obliekla si čierne dlhé elegantné šaty s odhalenými chrbtom.

Podišla k balkónových dverám a odostrela žalúzie. Zapadajúce slnko žiarilo na oblohe a v diaľke som zahliadla jemnú žiaru. Presne som vedela, že nás našli.

Pozrela som na spiaceho Cassiana a rozprestrela svoje krídla. Vyletela som z hradu smerom ku stromom, ktoré tvorili park.

Stáli tam ôsmi anjeli a medzi nimi sa nachádzal Raziel.

,,Ako vidím, oddala si sa zlu úplne." Šepol Raziel smutne.

,,Ak by si mal oči otvorené, zistil by si, že zlo a aj dobro je na oboch stranách." Pristála som pred nimi.

,,To ti bolo medzi nami až tak zle?" Spýtal sa.

,,Nie ale všetko krásne Boh zakázal. Naozajstný život začne vtedy, keď sa zamiluješ a mne to chcel Boh odoprieť kvôli jeho silnejšej armáde." Pozrela som na Raziela.

,,To, čo robíš, spôsobuje nevyrovnanosť. Dobro a zlo má byť vyrovnané. Váhy sa nakláňajú na stranu zla, Mikayla a to len kvôli tebe." Zamračil sa Raziel.

,,Mrzí ma to. Poprvýkrát v živote robím to, čo chcem ja a nie to, čo chce on." Mykla som hlavou smerom k nebu.

,,Nerob to." Šepol smutne.

Bez slova som sa otočila a odletela. Letela som naspäť ku hradu, keď sa cez moje telo prevŕtal nebeský šíp. Trafil ma presne medzi lopatky a trčal mi z hrude.

,,Prepáč, Mikayla. Nechcel som aby to takto dopadlo." Povedal Raziel a vzlietli k oblohe. Otvoril sa portál a zmizli v ňom.

V tom som z hradu započula obrovský rev. Z balkónových dverí vyletel Cassian len v čiernych teplákoch s hrôzou v očiach. Naše pohľady sa spojili a padala som k zemi. Dopadla som do mäkkej trávy a hneď nato sa pri mne objavil a vzal ma do náručia.

,,Prečo si to spravila? Prečo si za nimi išla sama?" Hlas sa mu triasol a v očiach slzy.

Pozrela som naňho a jemne dvihla kútiky ,,milujem ťa, Cassian."

,,aj ja ťa milujem." Odhrnul mi vlasy z krku ,,premením ťa." Šepol.

Sklonil sa a bol pripravený ma premeniť na upíra. Snažil sa vytasiť svoje tesáky a vpustiť do mňa upíri jed ale nešlo to. Nemohol ma premeniť. Začala som vidieť rozmazane a hlasy sa mi vzďaľovali, až nakoniec ma pohltila tma.