1. Diablova krv: Zakázaná rozkoš [Dokončené]

27. Premena

,,Ale Aveliorov syn čaká dieťa." Šepla som.

,, Správne." Zdvihlo mu pravý kútik.

,,Cassian je ale upír. Je vlastne mŕtvy. Vraveli, že deti nemôže mať." Vzdychla som.

,,Nemohol ale veci sa zmenili, keď si sa objavila ty. Rovnováha, Mikayla." Zasmial sa ,,ak jedna strana vytvorí novú generáciu automaticky sa vytvorí nová generácia aj na druhej strane. Je to tak vpísané."

,,Ale ale ale-..." Zhíkla som.

,,Ak by ťa Cassian uhrýzol, dieťa čo nosíš, by zomrelo. To som nemohol dopustiť a preto som obmedzil svoje deti k tvojej záchrane." Vystrel sa a otočil sa na mňa ,,to dieťa vzniklo z vašej lásky a natom sa nič nemení. Prečo si myslíš, že ťa anjeli zabilli? Aby zabránili rovnováhe. Môj brat je veľmi manipulatívny človek, drahá."

V hlave sa mi spracovávali všetky nové informácie, ktoré som dostala. Snažila som si všetko spojiť rýchlo dokopy a hľadala pochopenie. Myslela som si, že deti mať nebudem. Bola som s tým zmierená. Teraz sa dozvedám o rovnováhe a o tom, že čakám Cassianovo dieťa.

,,Čo musím spraviť?" Šepla som.

,,Teraz nič. Budeš tu nejaký čas, kým dieťa bude silné aby vedelo ochrániť vás oboch. Potom ti dám úlohu a ak ju splníš, budeš sa môcť vrátiť za Cassianom. Nebezpečné to bude pre teba po celú dobu, čo nosíš dieťa. Ak sa dostaneš na zem, pôjdu po tebe anjeli a budú ťa chcieť zabiť a aj dieťa, čo čakáš. Spravia všetko len aby porušili rovnováhu." Hovoril pomaly aby som si zapamätala každé jedno slovo.

,,Akú úlohu?" Spýtala som sa.

,,To nie je téma na teraz." Odvetil a otvoril dvere do jednej miestnosti.

Vošla som.

Izba bola zaujímavá. Pripomínala mi Cassiana.

,,Je to Cassianova izba. Kým si tu, budeš spávať v tejto izbe. Nikto ti z tohto sveta neublíži. Ak by sa o to pokúsili, zhoria." Vysvetľoval a išiel k malému stolčeku.

,,Koľko tu budem musieť zostať?" Obzerala som sa tu.

Satan mi chvíľu hľadel na brucho ,,mesiac." Odpovedal.

,,Ako sa môžem dozvedieť niečo viac o bábätku?" Vyzvedala som.

,,Príde za tebou Altaria a pozrie sa na teba." Odpovedal a vzal do ruky vínový pohár.

,,Je tu niečo, čo môžem robiť? Nechcem tu byť zatvorená celý mesiac." Spýtala som sa.

,,Môžeš sa prechádzať po hrade a okolí ale za rieku nechoď." Rozrezal si ruku a všetkú svoju krv nahromadil v pohári, do ktorého následne fúkol a vyfúkol červený dym ,,vypi to."

,,Prečo?" Zašepkala som.

,,Staneš sa polovične upírom ako môj syn. Ide to len týmto spôsobom. Ak by ťa premenil môj syn, stala by si sa neplodná a slabá ako každý iný upír. Takto budeš ako Cassian. On je syn diabla a upír. Ty budeš anjel a upír." Vysvetľoval ,,anjela v tebe zničiť nemôžem ale môžem ho dotvoriť." Usmial sa.

,,A čo bábätko?" Pozrela som naňho.

,,Moje vnúča bude v poriadku, má krv diabla, upíra a démona. Toto akurát jeho silu znásobí." Vtlačil mi do ruky pohár s krvou ,,pi."

Priložila som pohár k ústam a vypila všetkú krv. Nechtiac som pustila pohár na zem a rozbil sa. Oči sa mi zmenili na čierne, rovnako ako Cassianovi, keď mal v sebe moju krv. Hlavu som zaklonila dozadu a zhlboka sa nadýchla. Krídla sa rozprestreli v plnej kráse ale už neboli biele. Boli čierne. V ústach sa mi objavili dva tesáky a nachvíľu som prestala v nímať celý svet.

Keď som vrátila k vedomiu, počula som na kilometre ďaleko. Videla som do tých najmenších detailov. Cítila som rôzne vône asi o milionkrát silnejšie.

Krv.

Cítila som veľa krvi. Bola rôzna.

Nevoňala mi. Nevoňala mi ani jedna. Nechcela som ochutnať ani jednu.

,,Hlad a túžba po krvi ťa prejde rýchlo. Naučíš sa to ovládať za ten čas, čo tu budeš." Usmial sa a ešte stále si me prezeral.

,,Nevonia mi. Ani jedna mi nevonia. Nechcem ju." Odvrkla som.

Moje krídla som schovala, oči boli opäť ľudské a tesáky zmizli.

,,Čože?!" Zamračil sa.

,,Nemám žiadnu túžbu po krvi." Odvetila som.

,,Ako je to možné?" Zamyslel sa.

,,Ja neviem." Šepla som.

Po dlhšej chvíli ticha sa ma spýtal ,,už si pila krv?"

,,Áno." Prikývla som.

,,Koho?" Otočil sa mi chrbtom.

,,Cassianovu." Dvihlo mi kútik.

Pri predstave ako chutila jeho krv, mi oči zčernali a zjavili sa tesáky. Túžba po jeho krvi, ktorá chutila ako čokoláda narástla a ja som strácala kontrolu nad svojimi zmyslami. Oči som mala opäť čierne a tesáky vonku.

,,To všetko vysvetľuje. Máš slabosť na Cassianovu krv a myslím, že aj on na tvoju. Neviem, či mesiac bez krvi vydržíš, pretože tvoje telo bude odmietať všetkú krv, až na tú Cassianovu." Vzdychol Diabol ,,Mala si v sebe Cassianovu krv, však?"

,,Áno." Prikývla som.

,,To to všetko komplikuje." Pošúchal sa po hlave ,,mesiac bez krvi nevydržíš ale ak sa odtiaľto dostaneš skôr ako vás dieťa ochráni, môže sa stať, že oň prídeš. V momente ako vstúpiš na zem, môj brat zistí, že si tehotná."

,,Čo budeme robiť?" Preglgla som všetkú chuť na krv ,,mohol by Cassian prísť sem, nie?"

,,Nie." Zamietol ,,choď si ľahnúť. Oddýchni si. Premena bola celkom vyčerpávajúca. Preberieme to neskôr." Zmizol.

Proste sa vyparil a nezostalo po ňom nič. Pomaly som sa prechádzala po izbe s hlavou plnou rôznych myšlienok.