1. Diablova krv: Zakázaná rozkoš [Dokončené]

37. Koniec prvej knihy

,,Čo to je?" Šepla som prekvapene.

,,Je to malý domček na strome, anjelik. Chodím sem vtedy, keď chcem byť sám." Jemne ma chytil za boky a vyskočil somnou.

,,A ty si vyzerala, že chceš byť sama." Pousmial sa.

,,Nie úplne sama. S tebou." Jemne som sa pousmiala.

Cassian otvoril dvere a vošli sme dnu.

Bolo to tu malé a útulné. Jedna veľká posteľ zaplnila skoro celú chatu a v kúte bola malý krb. Okrem týchto dvoch vecí tu nič nebolo. Steny boli drevené a posteľ mala čierne povlečenie. Okná boli zastreté čiernymi závesmi a zamnou sa zjavil Cassian s nasekanými polenami v rukách.

Oheň sa mu v krbe podarilo založiť veľmi rýchlo a v miestnosti sa objavilo prijemne teplo. Jemné svetlo z ohňa osvecovalo celú izbu a Cassian nás zatvoril vnútry.

,,Ako sa cítiš, anjelik?" Spýtal sa.

,,Neviem. Je to zvláštne. Celý život mi tvrdili, že moji rodičia ma nechceli." Šepla som ,,a nakoniec som zistila, že moja matka sa celý čas na mňa pozerala a nič mi nepovedala."

,,Možno nemohla. Sám povedal, že stratila všetky právomoci, keď ho podviedla." Odvetil.

,,Mohla mi nechať list, mohla povedať prepáč." Zamračila som sa.

,,Neznervózňuj sa, anjelik." Objal ma ,,naša malá láska potrebuje kľud."

,,Máš pravdu. Poďme si odpočinúť." Vzdychla som a vyzliekla si šaty.

,,Sa vyzlečieš predomnou a čakáš, že budeš oddychovať?" Prekvapene zažmurkal.

,,Bolo by čudné, ak by som tam ležala v tých nepohodlných šatách." Odpovedala som a v ďalšom momente som sa ocitla na chrbte.

Ležala som uprostred posteli a nadomnou bol nahý Cassian. Pozeral sa mi priamo do očí ,,provokuješ, anjelik." Zavrčal ,,a ja neviem udržať vzrušenie, pokiaľ sa jedná o teba." pobozkal ma na kľúčnu kosť.

,,Cassian." Zašepkala som a telo sa mi zachvelo.

Klop klop

,,To si zo mňa robia srandu!" Zasyčal Cassian a postavil sa.

Zakryl ma paplónom a obliekol sa. Otvoril dvere so zúrivou tvárou a zastavil vo dverách.

,,Čo tu chcete?" Zamračil sa.

V momente ako ku mne jemný vánok zavial vône, vedela som, že prišli Cassianovi súrodenci.

,,Artemis mala sen s tvojou Mikaylou." Povedal Salior.

,,Najprv som tomu neveril" začal Ragnar ,,ale odtiaľto ju cítim." Pozrel na Cassiana ,,vrátila sa ti a nie sama."

,,Áno." Prikývol Cassian ,,počkajte v hrade. Prídeme za vami." Zatvoril im pred nosom dvere a nešťastne na mňa pozrel.

,,Je to v poriadku." Usmiala som sa ,,porozprávame sa večer."

,,Chcel som byť s tebou sám." Vzdychol.

,,Môžeme sa sem vrátiť." Usmiala som sa a obliekla sa.

,,S radosťou." Cassian otvoril dvere.

Odišli sme z chatky a zamierili k hradu. Vošli sme dnu a podľa pachu sme našli Cassianových súrodencov. Boli v obývačke.

Artemis sedela na v kresle ako pravá dáma. Salior ležal na gauči s nohami vyloženými a Ragnar stál pri okne s rukami založenými na hrudi a opieral sa o stenu.

,,Vitaj medzi živými." Flirtovne sa na mňa usmial Salior.

Cassian prevrátil očami a zatvoril dvere.

,,Ďakujem." Pousmiala som sa a sadla si do kresla vedľa Artemis.

,,O čom bol ten sen?" Spýtal sa Cassian a nalieval rum do troch pohárov.

,,Snívalo sa mi, že sme sa s Mikaylou rozprávali u mňa doma." Sledovala ma.

,,Nebuď smiešna, Artemis." Odvrkol Cassian.

,,Áno, rozprávali." Prikývla som.

,,Čo?"povedali všetci traja naraz.

,,Je to tak. Váš otec ma poslal do iného sveta, kde boli veci trochu iné." Začal som rozprávať.

Vravela som im celý príbeh od mojej smrti do detailov a každý jeden ma počúval ako keď malému dieťaťu hovoríte rozprávku na dobrú noc.

Možno som vynechala menší detail o tom, že ich taktiež čaká láska a dieťa.

,,A tak som sa ocitla opäť nažive ale pochovaná." Pousmiala som sa.

,,Takže som sa do teba znovu zaľúbil?" Šibalsky sa usmial Cassian.

,,Samozrejme." Žmurkla som.

,,Teraz, keď si tehotná, ste v nebezpečenstve." Rozmýšľal Ragnar.

,,Áno ale len ak odídem za hranice." Vysvetlila som a povedala im o poslednom stretnutí s anjelmi.

,,Takže stačí, ak budeš tu a po pôrode sa toto skončí?" Rozmýšľal Salior.

S Cassianom sme prikývli a v miestnosti zostalo ticho. Každý z nás rozmýšľal nad tým ako ma udržať v bezpečí, pretože sme vedeli jednu vec.

Boh a anjeli spravia čokoľvek aby ma vylákali von a mohli porušiť rovnováhu.

———————————-

Celé mesiace sa anjeli skúšali dostať za hranice ale ani raz sa im to nepodarilo. Dvadsaťštyri hodín denne strážili celé územie ako supy. Skúšali to hrať na moje city a dokonca aj poslali moju matku, ktorá o mňa nikdy neprejavila záujem.

Nič nezabralo.

Po zámku sa potajme pohybovali víli, čarodejnice, vlkodlaci a upíri. Každý na mňa a dieťa dával pozor, pretože v mojom tele sa nachádzalo dieťa, ktoré bolo veľmi doležité pre náš svet.

Mesiace plynuli prirýchlo a Cassian sa celý čas snažil aby som bola spokojná. Zabával ma, venoval sa mi a správal sa ku mne ako ozajstnej kráľovnej.

Nikdy nebudem ľutovať deň, keď som sa rozhodla újsť z neba, pretože vskutočnosti Cassian je mojim nebom.

Ale ako povedal DIABOL. Aby sa rovnováha udržala, každé jeho dieťa musí nájsť svoju polovičku a stvoriť nový život.

Neviem si ani len tipnúť, kto bude ďalší.

Salior?

Artemis?

Ragnar?

Necháme sa prekvapiť.

————————

❤️❤️Za úžasnú obálku ďakujem talentovanej osôbke LenLenci ❤️‍🔥🥰