1. Diablova krv: Zakázaná rozkoš [Dokončené]

30. Rozhovor s Artemis

,,Povedz mi viac." Usadila sa na veľkom gauči a sledovala každý môj pohyb.

,,Z vesmíru, z ktorého pochádzam, sme mali s Cassianom puto od prvého momentu ako som prišla na zem. Nebolo ťažké podľahnúť láske a stala som sa upírou kráľovnou. Zabili ma anjeli a dostala som sa do pekla za tvojim otcom. Pre udržanie rovnováhy sa musím dostať do svojho vesmíru a na zem za mojim Cassianom." Vychŕlila som v skratke.

Zamyslene na mňa pozerala ,, tu to puto nemáte?"

,,Nie. priťahujeme sa. Cítim jeho túžbu ale puto tam nie je. " Odpovedala som.

,,Čo je tvojou úlohou?" Hľadela na mňa.

,,Musí sa do mňa opäť zamilovať." Vzdychla som.

,,Prečo mu to nepovieš?" Rozmýšľala.

,,Ale no tak. Cassian je typ muža, ktorý takémuto niečo neuverí. Veď ani nedokázal uveriť tomu, že je v nebi zakázané akékoľvek zbližovanie, rozkoš, vzrušenie a sex celkovo. Mala si ho vidieť ako sa tváril, keď som mu rozprávala o tom ako sa u nás robia deti." Pokrútila som hlavou.

,,Máš pravdu. Povedať o tomto Cassianovi, vysmeje ťa a zabije." Prikývla.

,,Skúsila som ho zvádzať ale nepomohlo. Vraveli mi o tom sľube, čo dal svojej matke. S nikým sa intímne nezblíži, pokiaľ si nebude istý svojou polovičkou." Šepla som jej.

,,Aj Cassian je len chlap. Ak si už dokázala aby sa do teba zamiloval, zamiluje sa znovu. To, že medzi sebou necítite puto, neznamená, že spojenie neexistuje." Vysvetľovala mi.

,,Myslíš, že tam je?" Šepla som.

,,Samozrejme. Veď predsa ešte stále žiješ, nie? Ak by tam nebolo spojenie, už dávno by si bola mŕtva. Môj brat nikdy do svojej izby ženu nepustil." Rozprávala.

,,Myslíš, že tam je šanca?" Potrebovala som veľkú nádej.

,,Samozrejme. Paralelné svety fungujú takmer rovnako. Líšia sa iba drobnými zmenami." Vysvetľovala ,,ak sa má môj brat do teba znovu zaľúbiť, stane sa to. Inak by ťa náš otec sem neposlal." Postavila sa ,,ak máš udržať rovnováhu, si veľmi cenná. Ale z pekla sa môžeš dostať iba tak, že splníš úlohu a preto sa otec ujistil, že ju zvládneš splniť."

,,To, čo hovoríš dáva zmysel." Prikývla som.

,,Poďme naspäť lebo moji bratia ma bombardujú volaním." Pozrela na mňa a vyčarovala portál priamo do Cassianovej pracovni.

Prešli sme cez portál a Artemis sa usadila v kresle ako prvýkrát, čo som ju videla v tejto pracovni. Sadla som si do kresla za pracovným stolom. O malú chvíľu sa v kancelárii zjavil Cassian.

,,Čo to do pekla malo znamenať, Artemis?" Zavrčal a sledoval ma.

,,Chcela som si niečo overiť." Pozrela na mňa ,,Mikayla vidí budúcnosť." Klamala.

Jeden pohľad na ňu mi stačil. Mala som hrať jej hru.

,,Čože?" Prekvapene pozeral ,,a čo vidíš?"

Pokojne som sa usmiala ,,naozaj to chceš vedieť?"

,,Inak by som sa nepýtal." Zamračil sa.

,,Poď bližšie." Pomykala som s ukazovákom na pravej ruke.

Cassian sa postavil pred stôl a rukami sa naň oprel. Elegantne som sa postavila a pritiahla ho za košeľu ešte bližšie. Nahla som sa k nemu tak blízko, že som sa ocitla pri jeho krku a uchu.

Zacítila som ako mu stuhla krv v žilách ale na tvári nedal nič poznať. Vedel šikovne skryť jeho emócie ale nie predomnou.

,,Videla som teba. Videla som obrovské množstvo rozkoše, čo mi spôsobíš a videla som ten divoký sex, ktorý spolu budeme mať." Šepla som mu vzrušene.

Počula som ako preglgol aj keď žiadne sliny nemal. Sama som bola vzrušená. Ten muž mi chýbal vo všetkých smeroch. Začínala som byť zúfalá z toho, že nie som v našom svete.

Moje oči boli čierne a Cassianove červené. Keď sa zhlboka nadýchol, vedela som, že zacítil vlhko medzi mojimi nohami. Bola to ďalšia vec, ktorá ho dokázala vzrušiť za pár stotín.

Stál tam a sledoval ma bez pohnutia. Rozmýšľal, či si ma vezme tu na stole a spôsobí mi obrovský orgazmus alebo odolá. Špičkou jazyka som mi oblízala pery a s diabolským úsmevom, ktorý ma naučil on, som odišla a medzi dvermi zbadala Ragnara a Saliora.

,,Ak teraz pôjdem po chodbe, pokúsia sa ma zabiť vaši poddadní." Pozrela som po Cassianových súrodencoch.

,,Nepôjdeš po chodbách, pretože zostaneš tu." Prikázal Cassian a otočil sa.

,,Chcela som ísť pozrieť Airiama." Pozrela som sa na Cassiana.

,,Nie." Ukázal na kreslo, v ktorom som predtým sedela ,,sadaj."

Poslušne som sa vrátila do kresla a sadla si. Po niekoľkých hodinách som neozaj nevládala. Potrebovala som spať, pretože som bola hladná. Chcela som Cassianovu krv. Potrebovala som sa najesť. Lenže, už som nebola v pekle aby ma Cassianov otec uspal spánkom, po ktorom nebudem hladná.

,,Pôjdem si ľahnúť." Zašepkala som a skôr ako ma niekto stihol zastaviť, rozbehla som sa priamo do našej izby. Teda Cassianovej izby.

Zatvorila som dvere a zhlboka začala dýchať. Vyšla som na balkón a vdychovala čerstvý vzduch. Východ slnka odtiaľto bol krásny. Najprv to vyzeralo akoby horel les ale boli to len slnečné lúče, ktoré sa ocitli medzi stromami.