Kde spia nezábudky

12. kapitola Pravda v písme

Derek sa ma na ceste domov na nič nepýtal, a tak mi to vyhovovalo. Hneď ako sme prišli domov a brat mi pomohol dostať sa na vozík som sa pratal do svojej izby.

Zo zápisníka som dal dole vrecko a opatrne po ňom prešiel prstami. Kedysi ho držal aj Oliver, teraz to už bola len minulosť.

Prešiel som na prvú stranu.

12. 12. 2012

Sestra mi odporučila, aby som si písal denník. Vtipné, nie? Ja a denník. Nikdy som nemyslel, žeby som sa toho naozaj chopil. Aj tak na to zabudnem, príde mi to ako zbytočnosť, ale potrebujem to niekde vyventilovať, lebo to inak celé praskne.

Celá moja hlava.

Znova som sa pohádal s matkou a otec sa ako vždy len prizeral, neskôr šiel pozerať televízor. Mal som nočnú v robote a myslela si, že sa niekde flákam, asi že beriem drogy. Podľa mňa len nedokáže prehryznúť fakt, že sa fakt snažím pomáhať a starať sa sám o seba, keď ona si nemieni plniť úlohu normálnej mamy. Aj tak si neskôr vezme z mojich peňazí bez môjho vedomia. Už som to s ňou riešil, no vždy to skončilo prudkou hádkou ako si nič čo pre nás robí nevážime. Začal som si svoje peniaze brávať zakaždým z izby.

Myslel som, že dnes večer bude triezva a bude sa s ňou dať porozprávať ako s normálnym človekom.

Vždy som sa tak mýlil.

VŽDY.

KAŽDÝ JEDEN KRÁT SOM SI TO ZNOVA ZBYTOČNE NAHOVÁRAL.

S ňou sa už niekoľko rokov nedá normálne rozprávať. Dnes som chcel len prebrať, aby šla na liečenie so závislosťou a ona mi vrazila fľašou tvrdého. Nezniesla, keď jej niekto radil, aby sa vzdala alkoholu. Posledných pár týždňov celé dni len preleží, prepije a prekričí. Keby nebolo otcovho príjmu z jeho misií a mojich občasných nákupov nedalo by sa tu bývať.

Sestra nič dnes nevidela, bola u kamarátky. Neodpustil by som si, ak by to videla, aj tak si určite zajtra ráno všimne modrinu na tvári. Musím niečo vymyslieť. Modriny na tele zakryjem, ale na tvári nie.

Ozvem sa zajtra.

17. 12. 2012

Kvôli Vianočným prípravám v bistre kde robím som si nenašiel čas na seba, ani na písanie. No doma to zatiaľ odvtedy vtedajšej výmene názorov prebieha pomerne pokojne. Mama má lepšiu dobu, keď pije menej. Za to však zákazníci sa správajú ako úplné prasatá, ale tú robotu potrebujem, nemôžem pri nich vybuchnúť, vyhodili by ma.

Dnes sme s Brandonom a Charlotte šli na aute na predvianočné trhy, nechcel som sestru doma nechávať samú. A ja som konečne vypadol z roboty aj z domova a mohol som zabudnúť, na to čo sa tam deje. Konečne som mal utriedené myšlienky a čistú myseľ. Doma musím byť v neustálom strehu, keby matke preplo, pretože otec by sa isto len prizeral. Od poslednej misie sa dosť zmenil. Začal menej rozprávať a vyzeral ako keby stratil ľudskú časť seba. Empatiu. Práca vojaka ho zožiera zaživa. Našťastie už bola posledná. Teraz dostáva pravidelné mesačné prídavky za služby krajine.

Vždy vravel, že matku neopustí, pretože ju ľúbi. No podľa mňa ľúbi len predstavu tej starej manželky, ktorou kedysi bola. Nakoniec to s ňou však vzdal aj on. Už ju neobraňuje a len pretrpí jej stavy, no neopustí ju. Zatiaľ nie.

31. 12. 2012

Vianočná večera bola otras. Matka sa ožrala, otec odišiel niekam von na aute a ja so sestrou sme sa snažili matku ukľudniť, no nič nepomáhalo. Začala nám obom nadávať a v jednu chvíľu niečo vypľula, niečo s nejakým Rodgerom a novou rodinou. Mysleli sme, že z nej len hovorí alkohol, tak sme to neriešili. Ako po každom jej predstavení. Vždy spomínala veci, ktoré nedávali ani zmysel.

Na druhý deň po Štedrom dni sme hneď z rána našli všetci traja matku vylievať jej alkohol zo skriniek do drezu a prázdne fľašky hádzať do koša. Nikto nič nevravel. Takéto stavy mávala často, o dva dni na to zvyčajne znova prišla domov s taškami plnými nového alkoholu. Ničilo to financie rodiny, no nikto jej to nedokázal rozhovoriť. Každý tu už len prežíval. Rozdiel bol v tom, že otec to takmer úplne nevnímal a sestru som sa od toho všetkého snažil chrániť a držať čo najďalej a potom matkine nervy vybuchli vždy na mne. Ja som sa s ňou hádal asi najviac, no ani raz to nepomohlo.

Nemal som náladu niečo vôbec písať ešte v ten deň, preto to všetko píšem až teraz, deň pred novým rokom.