Kde spia nezábudky

14. kapitola Pravda „domova"

Od minulého mesiaca sa veľa vecí zmenilo. Konečne som mohol začať chodiť na fyzioterapie a po malých krokoch som sa snažil každým dňom znova nabrať silu a rovnováhu v nohách, no bolo to zložitejšie, ako som si myslel. Po každej nepodarenej návšteve som mal chuť to celé zabaliť a zmieriť sa s tým, že som nikdy nemal chodiť. Ale nemohol som. Na jednej návšteve bol so mnou Derek a keď videl, že som to chcel zabaliť, prisadol si ku mne a povedal mi, že najťažšie veci vždy stáli na konci za to. Vraj tiež nespočíta koľko krát to chcel s futbalom zabaliť, pretože to bolo jednoducho náročné, ale vydržal a neľutoval. Derek vždy vedel dávať dobré rady, i keď bol niekedy náročný. Na seba i na ostatných, chcel len dobre.

S Mayou som začal navštevovať cintorín častejšie a občas dokonca priniesla nezábudky aj ona. Obaja sme ich dávali na prázdne hroby a vymýšľali ich majiteľom príbehy z ich životov ako a kde žili, koľko detí či partnerov mali, aké problémy ich trápili. Zbožňoval som to. Pretože som vtedy zabudol na vlastné problémy a zaoberal sa tými druhých.

A zbožňoval som aj Mayu.

Oliverov denník som už dlho nečítal, nevedel som sa k tomu donútiť. Život začal byť zas o trochu svetlejší, no stránky denníka boli temné. Zároveň ma však zožierala zvedavosť. Bilo sa to navzájom.

Nakoniec som sa dnes načiahol pod vankúš a vytiahol denník.

02. 01. 2013

Chcel som s matkou prebrať opäť liečenie. Otec to už vzdal pred niekoľkými mesiacmi. Videl aké to je zbytočné, aj ja viem, že to je zbytočné, no nechcem strácať nádej, ktorá aj tak asi neexistuje. Neviem v čo už mám veriť, ale chcem dopriať sestre normálnu mamu a normálne detstvo.

Z matky bolo opäť cítiť alkohol. Avšak teraz už nie tak silno. Bol som vďačný, že sa s ňou nebudem rozprávať úplne na mol. Ale stalo sa to čo som mohol očakávať. Vyprskla na mňa s tým, že som vždy pôsobil ako príťaž a keby ma nemala nestala by sa z nej alkoholička. Možno má pravdu. Možno kvôli mne má teraz Charlotte zničené detstvo a otec manželský život.

Mala ma ako veľmi mladá, neplánované decko, ktoré teraz môže za všetko zlé, čo sa stane v jej živote. Lenže keby si dala teraz povedať, zachránila by tak seba aj ďalších ľudí v jej okolí. Pretože ostatní tŕpnu spolu s ňou, ale to si ona uvedomiť nedokáže. Nechce.

Vždy si našla niečo, čo sa jej nepozdáva a vyčíta mi to. Snáď aspoň tentoraz bude spokojná s tým, čo sa chystám vykonať.

Myslím na to už pridlho.

Možno nájdem ale aj iný spôsob, aby som tu sestru nenechal samú. Ale neviem, či to ešte dokážem...